Zamilovať Sa Do Zeme

Prírodný svet je jedným z najžiarivejších a najstálejších zdrojov štedrosti v našich životoch – či už ho prežívame priamo v každom okamihu alebo nie. Keď si dovolíme naladiť sa a venovať mu pozornosť, naša Zem nás neustále vyživuje a zabezpečuje, udržiava život a ponúka svoje hojné dary s úchvatným a konzistentným rozkvetom. Sme doslova aj obrazne sýtení ponukami Zeme každý deň. Všetky možné veci, ktoré sa zrodili zo Zeme, nás môžu prebudiť k nadhľadu. Všetky možné okamihy v prírode nám môžu ponúknuť vďačnosť za vzácnosť života a pripomenúť nám naše krehké a silné putá spojenia. Uprostred oceánov, polí, dažďa, stromov, kvetov, rastlín, zvierat, oblohy, vtákov, slnka – a oveľa viac – môžeme okamžite zažiť svoje vlastné relatívne postavenie uprostred a na pozadí vznešenosti krajiny. Pocit neoddeliteľného spojenia a zároveň malej osoby vo vzťahu k prírodnému svetu nás môže rýchlo priviesť k pocitu posvätnosti. Odovzdaní úžasu a úžasu prežívame dary života ľahšie a hlbšie.

Napriek tomu žijeme v časoch, keď sú zdroje našich najväčších darov prírodného sveta čoraz viac vzdialené od nás, pre mnohých prakticky nedostupné a ohrozené a ohrozené dedičstvom ľudských volieb a volieb, ktoré robíme aj dnes. Dary Zeme sú votkané do nášho oblečenia, našich tiel, toho, čo jeme... ale sú skryté v syntetických zložkách, obaloch, budovách a spôsoboch dopravy, ktoré ich prenášajú. Náš pohľad je častejšie upretý na počítačový monitor, televíznu obrazovku alebo mobilný telefón, než na zem alebo na nebo. Ako sa čoraz viac poddávame technologickému pokroku, naše individuálne životy sa môžu odrezať od nite spojenia, ktorá nám pomáha poznať naše skutočné a nevyhnutné miesto v mimoriadne odolnej, krehkej a recipročnej sieti života. V mnohých ohľadoch si môže vyžadovať viac úsilia ako kedykoľvek predtým, aby sme sa spojili s darmi, ktoré pre nás príroda chystá, a v mnohých ohľadoch to nikdy nebolo dôležitejšie.

Vďačnosť podporuje pestovanie úmyselného pripomínania si a úcty k nášmu vzťahu s „Matkou prírodou“. Vďační sa otvárame, aby sme plnšie prežívali privilégium jej darov a načúvali malým aj hlasným volaniam po našom spoločenstve a starostlivosti. Prehĺbenie pocitu spolupatričnosti k prírodnému svetu môže priniesť úroveň prítomnosti, ktorá vzbudzuje nielen posvätnejšie a úctivejšie zapojenie sa do Zeme, ale môže tiež formovať a posilňovať spôsoby, akými sa vzťahujeme k sebe samým ako k základným stvoreniam prírody.

Keď si dovolíme zamilovať sa do Zeme v celej jej kráse, posilníme si putá spojenia. Dovolíme si zažiť veľkú plnosť našich emócií z toho, akí sme neoddeliteľní od neustáleho prúdu darov Zeme, uvedomíme si, ako veľmi a ako často ich berieme ako samozrejmosť, a smútime nad stratami, ktoré naša Zem a všetky jej stvorenia denne trpia v rukách našej civilizácie. Vďačnosť nás pozýva zahojiť naše odpojenie, žiť vo väčšej oslave a posilniť naše miesto v oprávnenom vzťahu reciprocity s prírodným svetom.

Vďačný život nás nabáda, aby sme sa aktívne zapájali do spôsobov, ktoré hlbšie rešpektujú a zároveň chránia to, čo si najviac ceníme. Aby sme pre náš prírodný svet vytvorili pocit možností, bude potrebné, aby sme celým srdcom „precítili“ naše prepojenie a vzájomnú závislosť. Sme inšpirovaní k tomu, aby sme si udržiavali to, čo nás udržiava, tým, že si hlbšie pripomíname spôsoby, akými sme neoddeliteľne spojení so svetom okolo nás. Keď sa spojíme so štedrosťou prírody, učíme sa byť pokornejší a láskavejší. Ako hovorí básnik Hafiz: „Po všetkých tých rokoch žiarenia slnko nehovorí zemi: ‚Dlžíš mi‘... Predstavte si, ako takáto láska dokáže rozžiariť celý svet.“