Dovoľte mi uviesť scénu: Prišiel som k piatim mužom, ktorí skateboardovali pri soche v Prospect Parku, sedeli spolu, pristúpil som k nim a povedal som: „Hej, napísal som o tebe báseň, môžem ti ju prečítať?“
Všetkých päť sa na mňa pozrú, akoby chceli vedieť, čo sa tu do pekla deje? A potom jeden po druhom povedia: „Jasné, urob to.“ Môj telefón má ešte 1 % batérie. Mohol by sa vybiť skôr, ako vôbec začnem. Som biela lesbická žena po štyridsiatke, oblečená vo vrstvách, ako keby som išla behať, a viditeľné sú mi len oči. Je to päť mladých farebných mužov po dvadsiatke, všetci s maskami na hlave. Z tohto scenára by ste si, pravdaže, robili srandu. Určite to urobte.
Takmer som okolo nich prešiel po tom, čo som to napísal, ale potom som si pomyslel, prečo nepovedať svojej múze, že sú tvojou múzou? Čomu by to mohlo ublížiť?
Som nováčikom v poézii, ale páči sa mi, že je oveľa jednoduchšie sa o ňu podeliť ako o celú hru. Môžete niekomu jednoducho dať báseň.
Aj ja by som sa o to s vami všetkými rada podelila. Myslím si, že umenie lieči, otvára nás, preklenuje priepasti a núti nás cítiť sa menej osamelí. V každom prípade to platí aj pre mňa. A milovala som ich sledovať pri korčuľovaní, ich radosť ma napĺňala šťastím.
Korčuliari v červenom a čiernom
Dosky sa točia
pod bielymi teniskami
Mladí nadaní a
Vzájomné podnecovanie
Jemné áááááá
Jasavé úsmevy
Smack talk
Jeeeej, tam to je
Lezenie cez dva prevrátené kužele
Oranžová pri ceste a modrá 911
Toto sú najšťastnejší muži
Ukrytý medzi platanmi
Zrážka palub
Zdanlivo nevedomý
Do dvadsiatich piatich stupňov
Pod brooklynským slnkom
Pre tých, ktorí sa pýtajú, čo si o tom mysleli – boli ohromení. Milovali to, že boli námetom básne. Všetci si stláčali päste. ... Bola to výmena lásky. Milovala som ich a potom som im to mohla ukázať. A oni mi to oplatili. A pomyslieť si, že som sa takmer neotočila a nepovedala im, čo to do pekla, a neprečítala im to. Bolo to divné... hej, napísala som vám báseň, môžem sa o ňu s vami podeliť? ... ale aká zábava.
COMMUNITY REFLECTIONS
SHARE YOUR REFLECTION
8 PAST RESPONSES
Love the story - and the poem. I can see and feel the joy in those moments of sharing. Thank you.
Your story made me happy.
It’s really interesting, because, obviously, you took a great risk. Whenever we share our personal creativity, it’s a risk, but way more so sharing with complete strangers. Brava for that! (And the poem is really really beautiful..,)
Ah, yehhh, healing the world one small act at a time.
A wave and a smile go a long to smooth another’s journey, and perhaps even soften a bully’s heart. }:- a.m. proverb on the hoof
That is a wonderful story and poem. Sharing with the muse. Love it!
Thank you for these pure-hearted demonstrations of love. You "See No Strangers!"
Thank you Winter for listening to your inner voice that said, "stop & share"
I resonate deeply!
I've had the most amazing and deep connection in the streets, on subways,
busses, sidewalks when I simply stop and connect. usually I'm the one initiating. Though at times, it's also the willingness to stop and engage ♡
In DC, it was with Mr Weeks, a towering man with a booming voice, ebony skin and a twinkly grin. I'd see him when I walked to work. I dress rather "loudly" in pink with like green, turquoise blue and Mr Weeks began our initial connection with "hello, where you goin' dressed like that on a Tuesday morning?"
I began our connection by stopping & responding, "World Bank where I'm teaching Storytelling"
Mr Weeks: "phhhhhpppphhht, World Bank?! They don't need you, the kids, the teens, they need you..."
And thus began the glorious nearly daily encounters and conversations, "being schooled" by Mr Weeks. And my payment to Mr Weeks were Hugs. Initial offer from me to him and his response, "hugs are, at times, better than any money"
I always carry my Free Hugs sign in my bag... Mr Weeks would see me halfway down the block and be ready for me with arms open.
Thank you again Winter, for your courage to connect & reminding me of Mr Weeks.
[Hide Full Comment]Hugs from my heart to yours,
Kristin