Administratívni pracovníci vychovávajú 5-dňové mačiatko

Autor: Lori Stokes zo Severnej Karolíny

Raz vo štvrtok večer som išla na večeru s kamarátkou a počula som, ako malé mačiatko mňauká vedľa domu, keď som otvorila dvere, aby som mohla ísť dnu. Moja kamarátka nemala žiadne domáce zvieratá, pretože nemala rada mačky; povedala, že jej dali „naliezačky“. Keď som vošiel do dverí, povedal som jej: "Počujem mačiatko." Povedala: "Nie, je to tvoja fantázia."

Keďže som mačiatko , vedel som to lepšie. Vybehla som von a našla som dieťa. Bol celý premočený. Dom bol predtým umývaný prúdom, ale nikto nevedel, že v kríkoch je malé mačiatko alebo že zmoklo. Očistila som ho papierovými utierkami pre prípad, že by mal na sebe mydlo s urážlivou chuťou, položil som ho späť a vrátil som sa dovnútra, aby mama mohla dostať svoje dieťa. Potom, čo tam veľa sedela a sledovala ho, ako plače, odišla a už sa nevrátila.

Utekal som do Wal-Martu, dostal fľašu pre mačiatka a náhradné mlieko pre mačiatka a zobral som si dieťa domov. Vstával som celú noc, aby som ho nakŕmil a pomohol mu s toaletnými potrebami a spal v mojej zásuvke. V ten večer som si pomyslel, že ho v piatok ráno vkradnem do kancelárie v krabici od topánok. Plánoval som, že si vezmem so sebou jeho mlieko a nechám ho na stole administrátora, pretože je milovníčkou zvierat až do 100. Plánoval som ho vziať na obed do miestneho útulku.

Tak som ho vzal do práce, ale keď sa blížil čas obeda, správca začal plakať. Povedala: "Nemôžete ho vziať do útulku. Jednoducho ho zabijú."

Povedal som: "No, nemôžem ho tu držať a dostať sa do problémov. Musí sa kŕmiť každé dve hodiny."

Zavolala riaditeľovi ľudských zdrojov, ktorý prišiel a videl, čo máme. Povedal som jej, že idem do útulku na obed a riaditeľ ľudských zdrojov povedal: "Ak v útulku nemajú mačku, ktorá by ho pestovala, prineste mi ho v utorok ráno do kancelárie. Môžete si ho tam nechať a nakŕmiť."

Hádajte čo? V útulku nemali žiadne pestúnky.

Dieťa zostane…

Aká cesta. Počas nasledujúcich štyroch týždňov som každú noc kŕmil a miloval toto malé bábätko, ktoré dostalo meno Baby Lucky. Každý večer som do vreciek na zips jeho mačacieho nosiča nabalila jedlo, suché mačiatko, čisté fľaštičky, detské obrúsky a nakoniec sme k zásobám pridali aj podstielku. Chodil som za ním počas prestávok a obeda, zvyčajne so spolupracovníkmi v závese, a kedykoľvek si oddelenie ľudských zdrojov myslelo, že potrebuje mamu. Kancelária ľudských zdrojov zaznamenala za štyri týždne väčšiu návštevnosť ako za celý rok dohromady.

Lucky mal päť dní, keď som ho dostal, a všetci sme boli v kancelárii takí nadšení, keď sa jeho malé oči konečne otvorili a uvideli ľudí, ktorí ho celý ten čas milovali. Ľudia prichádzali každý deň za Luckym a o piatej mal rad ľudí, ktorí čakali, kým na nich príde rad, aby ho podržali. Boli sme ako rodičia, celí nadšení, keď mal svoj prvý odpadkový box úplne sám. Určite sa tu aspoň raz pokakal na každého. Bol to obrad prechodu. Lucky miloval jeho jazdy do práce a ľahol si na chrbát do mojej ruky a cmúľal si palec na nohe. Máme videá, ako si cmúľa palec na nohe, ako by si dieťa cmúľalo palec.

Lucky vyrástol...

Konečne prišiel deň, keď bol veľký chlapec a mohol zostať doma. Prvý deň, keď Lucky odišla z kancelárie, bol pre mnohých smutným dňom. Jeden spolupracovník povedal: "Čo? Dnes tu nie je. Mám zlý deň a chcel som ho držať, aby sa cítil lepšie."

Dnes, po šiestich mesiacoch, je Lucky už veľký chlapec, ktorý nám v kancelárii stále chýba a často na neho myslia. Od toho prvého dňa v kancelárii prešlo veľa dní. A tento príbeh má ešte jeden šťastný zvrat. Kamarát, ktorý nemal rád mačky, teraz miluje a stará sa o Luckinu divokú mamu. Áno, moja kamarátka Joyce je jediná, ktorá sa môže dostať k Luckynej mame. Volá sa Skiddy Kitty a je tiež milovaná, a to natoľko, že keď Joyce odišla na dovolenku, postarala sa o to, aby som sa dobre postaral o kŕmenie Skitty Kitty. Viac fotiek