Život Cez objektív fotoaparátu

Minulý týždeň, keď som sedel s mužom stredného veku menom Paul, ma náš rozhovor obzvlášť dojal. Práve sa vrátil zo svojej prvej dovolenky po rokoch a opisoval najkrajšie zážitky. „Nemohol som uveriť, aký krásny je oceán,“ poznamenal. „Nikdy predtým som oceán nevidel, a potom ešte možnosť vidieť palmy naživo a dokonca sa ich dotknúť. Bolo to jednoducho úžasné.“

Začal prezerať sériu fotografií na telefóne, pričom každá zobrazovala obrázok palmy. Niektoré stromy stáli priamo pri pláži, zatiaľ čo iné lemovali krajnicu cesty a zdalo sa, že každý patrí k domu hneď za ním. Niektoré mali viac kmeňov a iné len jednu elegantnú ohýbanú líniu. Niekoľko jeho fotografií zobrazovalo ten istý strom, ale z rôznych uhlov a perspektív.

Hoci som v živote videl veľa paliem, nikdy som nezažil, aby si niekto palmu skutočne vážil. Toto ma dojalo. Počas všetkých mojich dovoleniek na teplých, slnečných miestach mi nikdy nenapadlo venovať týmto stromom takú pozornosť. Vždy boli len súčasťou pozadia a niečím, čo som bral ako samozrejmosť.

Stretol som sa však s vlastnou verziou Paulovej palmy. Keď som pred niekoľkými rokmi cestoval do Indonézie, žasol som nad terasovitými ryžovými poliami, ktoré sa objavovali za každou zákrutou a rohom. Všimol som si zmätok taxikára nad mojimi opakovanými žiadosťami, aby zastavil a mohol si odfotiť viac týchto nádherných umeleckých diel. Pre neho boli také obyčajné ako palma pre Floriďana alebo dub pre nás, Stredozápadných obyvateľov.

Keď som sa vrátil domov, začal som si fotoaparát odkladať do zásuvky, kde ho bezpečne uchovávam až do ďalšieho koncertu alebo narodeninovej torty. Potom som si to však rozmyslel. Uvedomil som si, že keď cestujem na nové miesta, vždy vytiahnem fotoaparát, aby som zachytil nové a zaujímavé snímky. Venujem čas, aj keď svojím vlastným amatérskym spôsobom, pohľadu na objekty priamo a zboku a často ma prekvapí krása a jedinečnosť, ktoré sa odhalia cez objektív fotoaparátu.

Zaujímalo by ma, či by to mohlo fungovať aj naopak?

Čo keby som vytiahol fotoaparát, alebo si ho len predstavoval, počas bežných a známych okamihov každodenného života? Povzbudilo by ma takéto gesto, aby som začal vnímať bežné miesta a predmety ako hodné fotografie – hodné tak, ako boli palmy pre Paula a indonézska krajina pre moje oči návštevníka?

Keď sa rýchlo presúvame z jednej veci na druhú, často nevidíme, čo je okolo nás, tak ako to robíme na cestách. Zdá sa, že táto kvalita pozornosti je jednou z prvých vecí, ktoré strácame, keď sú naše dni zaplnené záväzkami a aktivitami. Len si predstavte, že by sme každé ráno prichádzali do kuchyne tak, ako by sme prišli na dovolenku, vnímali a oceňovali charakteristické črty predmetov okolo nás. Ak by sme si takýto postoj osvojili aj v každodennom živote, možno by sme si fotili slnečné svetlo prenikajúce cez kuchynské okno alebo vaječný žĺtok stúpajúci na panvici.

S týmto fotografickým zvykom sa oplatí experimentovať, či už sa rozhodneme použiť doslovný alebo metaforický objektív. Keď premýšľame ako fotograf, začneme sa na veci pozerať novým spôsobom – všímame si neviditeľné detaily v každodenných predmetoch a možno nás dokonca znova očarí známy svet okolo nás.

Tento spôsob vnímania je niečo, čo môžeme robiť aj uprostred našich uponáhľaných dní. Je to jedna z mála vecí, ktoré môžeme robiť a ktoré si nevyžadujú viac času... len zmenu v spôsobe, akým venujeme pozornosť.

Ako budete postupovať týmto dňom, všímajte si, aké existujú potenciálne momentky. Ako by ste ich mohli zarámovať a aké detaily by ste zdôraznili?

Venujte pozornosť tým najobyčajnejším aj tým najneobyčajnejším obrazom, ktoré dnes zachytávajú vaše oči a myseľ.