Untrack: Zbavte Sa Stresu Z Merania

Existuje niekoľko starých manažérskych prísloví, ktoré akoby prúdili našou spoločnosťou a poháňajú našu prácu aj osobný život: „Nemôžeš riadiť to, čo nemeriaš“ a „Si to, čo meriaš“ a „Dostaneš to, čo meriaš“.

A aj ja som do toho naletel. V rôznych obdobiach som sledoval tréningy, nabehané kilometre, všetko, čo som zjedol, každú jednu pracovnú úlohu, ktorú som splnil, pokrok smerom k cieľom, svoju váhu, percento telesného tuku, koľko dní v mesiaci som vykonával nejaký zvyk, slová napísané každý deň, knihy, ktoré som prečítal, výdavky, zárobky, dlhy, návštevníkov webových stránok, kliknutia na reklamy, tweety, sledovateľov a tak ďalej. Niekedy som sledoval niekoľko z nich naraz.

Nie som sám – existujú ľudia, ktorí sledujú aj tie najmenšie detaily svojho života, od úderov srdca cez prejdené kroky, hodiny spánku (a kvalitu spánku) až po odoslané e-maily. Ako spoločnosť to sledujeme a meriame viac ako kedykoľvek predtým.

Aká je tu teória? A je pravdivá? A je to nevyhnutné?

Teória merania: pokiaľ niečo nemeriate, neviete, či sa to zlepšuje alebo zhoršuje. Nemôžete riadiť zlepšovanie, ak nemeriate, aby ste zistili, čo sa zlepšuje a čo nie.

A do istej miery je to pravda.

Ak meriate, koľko hodín ste strávili písaním, je veľmi možné, že sa toto číslo zvýši, jednoducho preto, že ho meriate, viac si ho uvedomujete, viac sa naň sústredíte a ste motivovaní k tomu, aby sa toto číslo zvýšilo. Ak meriate nabehané kilometre, toto číslo sa pravdepodobne zlepší (kým sa nezraníte alebo nevyhoríte).

Ale ako zmeráte kopce, ktoré ste počas tých kilometrov nabehali, alebo občasné zrýchlenie, alebo pôžitok z výhľadu? Ako zmeráte skvelé rozhovory, ktoré ste viedli s manželkou počas týchto behov? Ako sledujete nápady, ktoré ste mali počas behu, prínos behov pre zdravie, nové miesta, ktoré ste objavovali? Mohli by ste sa pokúsiť sledovať všetky tieto veci, ale potom by ste sledovali 20 vecí namiesto len nabehaných kilometrov.

S prácou je to rovnaké – môžete merať 1 alebo 10 metrík produktivity, ale meria vzťahy, ktoré ste si vybudovali so svojimi čitateľmi alebo zákazníkmi, alebo radosť, ktorú ste získali z práce, alebo veci, ktoré ste sa naučili chybami, alebo čistú radosť, ktorú ste získali z toho, že ste niekomu zlepšili život? Skúste to zmerať.

Keď sledujete metriku, ako sú hodiny, doláre alebo kilometre, hovoríte si, že je to dôležitejšie ako všetky veci, ktoré sa nedajú merať. Dávate si to do popredia hlavy ako vec, ktorú treba zlepšiť, aj za cenu všetkého ostatného. A čo vzťahy a radosť? Sú tie menej dôležité?

Potom sú tu ďalšie problémy so sledovaním a meraním všetkého:

Meranie a sledovanie si vyžaduje čas – to je drahocenný čas, ktorý ste mohli stráviť konaním alebo životom.

Vytvára to zmýšľanie, že sa musíme neustále zlepšovať, vždy merať, vždy riadiť veci, vždy sa snažiť o lepšie, lepšie, lepšie. A čo tak naučiť sa byť spokojní sami so sebou? A čo tak zamerať sa na radosť, súcit a na ľudí, ktorých milujeme? Kedy sa zlepšovanie zastaví? Sme niekedy spokojní? A je to zmysel života – neustále sa zlepšovať, neustále veci vylepšovať a nikdy nebyť spokojní s tým, kde sme?

Je stresujúce merať a sledovať veľa vecí a je sklamaním, ak tieto čísla nerastú, alebo nerastú tak, ako sme dúfali.

Musíme si vybrať, čo budeme merať, a ako vieme, že si vyberáme tú správnu vec? Prečo je práve táto vec to jediné, na čom záleží? Je to zužujúci pohľad na život.

Nezlepšuje to šťastie. Nerobí nás to spokojnými. Neudržiava nás to v prítomnom okamihu.

Mohol by som pokračovať donekonečna. Meranie a sledovanie sú nástroje a na ich používaní nie je nič zlé. Samozrejme, že som ich použil mnohokrát a stále ich odporúčam väčšine ľudí. Myslím si len, že by sme mali zvážiť, či existujú alternatívy, spochybniť naše dogmy a experimentovať, aby sme zistili, čo nám najlepšie funguje.

Untrack: Ďalší spôsob práce a života

Tak ako môžete pracovať a žiť, ak si nesledujete a nemeriate čas? Moja manželka Eva sa ma na to dnes spýtala, keď sme boli na behu – naozaj si chce viesť záznamy o svojich behoch (kilometre, čas a tempo), aby bola motivovaná zlepšovať sa a pokračovať. Povedal som, že to nie je potrebné.

Vezmime si príklad matky alebo otca – meriame všetky aktivity, ktoré ako rodičia robíme, aby sme boli motivovaní zlepšovať sa a pokračovať v tom? Meriame:

Objatia dané

Čas strávený čítaním deťom

Čas strávený prípravou jedál pre nich

Opravujú si booboo

Vezmite ich na ihrisko alebo do parku

Hrať s nimi chytačku

Pomáhať im so sprchovaním alebo obliekaním

Naučiť ich novú zručnosť

Túlenie sa alebo leňošenie spolu

A tak ďalej. Nie, robíme to všetko a ešte viac. Prečo? Ako je možné robiť to všetko bez motivácie sledovať?

Je to jednoduché: robíme tieto veci, pretože ich milujeme a milujeme svoje deti.

Sme tiež motivovaní dozvedieť sa viac o tom, ako byť rodičmi, zistiť, či existujú lepšie spôsoby, ako robiť veci, nie meraním a sledovaním, ale preto, že milujeme byť rodičmi a chceme byť dobrými rodičmi. Žiadne sledovanie nie je potrebné.

A čo beh? Nemôžeme behať pre radosť? Nie sme motivovaní k tomu, pretože milujeme sami seba? A koho zaujíma, či nabeháme viac kilometrov alebo nie? To je ľubovoľný cieľ, ktorý v skutočnosti nič neznamená. Behajte jednoducho preto, že je to super zábava, pre radosť z prírody a krásnych výhľadov, pre jednoduché, ale bezhraničné potešenie z rozhovoru s niekým, koho milujete.

A čo práca? Prestaneme zrazu s čímkoľvek pracovať, pretože sa to nemeria? Hovorím nie.

Už nejaký čas pracujem bez toho, aby som čokoľvek sledoval, a hľa, moja práca pokračuje. Robím to, pretože mi to prináša radosť. Robím to, pretože vás všetkých milujem, moji drahí čitatelia, a robil by som to aj bez platu, aj keby akékoľvek čísla, ktoré by som sa rozhodol zmerať, skončili v tuneli a v podsvetí. Preto robíme veci, nie preto, že chceme, aby sa čísla zlepšovali. Čísla sú bezvýznamné, svojvoľné, obmedzujúce, úzke a bez srdca.

Robiť z lásky k robeniu, z lásky k ostatným. To je nemerateľné a hlboko mení život.