Vážime Si naše vzťahy

Všetci patríme svetu v sústredných kruhoch vzťahov – niektorí sú vzdialenejší a iní blízki, niektorí s ľuďmi, ktorí sa od nás líšia, a ďalší s ľuďmi, ktorí sú nám podobnejší. Život v tejto sieti prepojenia nám môže priniesť najväčšie radosti, ale aj tie najhlbšie výzvy. Preferencie, vzorce a zvyky, ktoré sme si osvojili, môžu budovať mosty medzi vzťahmi a vytvárať veľké priepasti. Veľa z toho, ako fungujeme vo vzťahoch, môže byť nevedomé a pod naším vedomím, a tak prežívame život s pocitom, že sme neustále „pod vplyvom“ iných, namiesto toho, aby sme to robili zámerne a účinne.

Naše životy a vzťahy sú prospešné, keď dokážeme vyniesť na svetlo sveta naše nevedomé vzorce, prijať našu spoločnú ľudskosť a zraniteľnosť a dovoliť vďačnosti, aby nás viedla k novým spôsobom bytia a nadväzovania vzťahov. Oblasť vzťahov vždy ponúka úrodnú pôdu, v ktorej sa môžeme učiť o sebe, jeden o druhom a o živote ako celku. Prehĺbenie našej schopnosti prítomnosti, perspektívy a možností v našich vzťahoch môže transformovať našu skúsenosť s našou vzájomnou prepojenosťou, a teda aj samotný život. A rozširovanie našej schopnosti prepojenia je nesmierne dôležité – budúcnosť nášho druhu a planéty silne závisí od našej schopnosti prejaviť súcit menej známym a spolupracovať pri podpore vitality a dostupnosti spoločného dobra. Uvedomujúc si, že sme vo vzťahu s našou väčšou ľudskou rodinou a našou Zemou v každom okamihu bez ohľadu na to, čo robíme, sme povolaní uvažovať o vzťahoch v ich najširšom možnom oblúku.

Vďačnosť nám pomáha prežívať hlboké uznanie za požehnania našej rozsiahlej siete vzťahov. Keď sa staneme prítomnými, precvičujeme si otvorenie nášho vedomia všetkým spôsobom, akými sme už navzájom prepojení, vzájomne závislí a neoddeliteľní jeden od druhého. Pokorne sa klaníme ľuďom, na ktorých sa spoliehame, aby sme boli nažive, aby sme sa mali dobre a aby sme si mohli užívať akékoľvek pohodlie, ktoré si môžeme užívať. Tým, ktorí doručujú našu poštu, stavajú ulice, vyrábajú oblečenie, pestujú potraviny, vyvíjajú lieky a milióny ďalších darov lásky a práce, na ktorých sme závislí. Klaniame sa rodovým líniám, ktorých sme v tejto chvíli prejavom. Táto sieť sa tiahne späť do času a zahŕňa všetkých príbuzných a predkov, ktorí priniesli obete, urobili rozhodnutia a milovali sa, aby sme tu teraz mohli byť. A táto sieť sa tiahne dopredu generáciami, ktoré prídu po nás, ovplyvnené každým rozhodnutím, ktoré urobil aj neurobil náš globálny kolektív. Nakoniec sa vďačne klaniame súhvezdiu hlbokých väzieb, ktoré máme s ľuďmi v našom živote. Či už sme s nimi v tejto chvíli aktívne v spojení alebo nie, stále nás držia a my držíme ich. Je to záležitosť srdca. Tieto siete prepojení patria medzi najväčšie zdroje zmyslu a tvorby zmyslu v našich životoch a zaslúžia si, aby sme ich vnímali s našou najväčšou pokorou a štedrosťou.

Keď premýšľame o väčšej vďačnosti vo vzťahoch, zvyčajne sa zameriavame na to, aby sme nezabudli vyjadriť vďačnosť za veci, ktoré pre nás ľudia robia alebo nám dávajú a ktoré si vážime – neočakávanú láskavosť, dokonalé gesto podpory, ohľaduplný dar, skvelé jedlo. Zlepšiť sa v prejavovaní tohto druhu vďačnosti je určite cenným cieľom: Benevolentný cyklus reciprocity je silná výmena energie, ktorú treba pestovať. V dnešnej dobe existuje nekonečné množstvo rád, ktoré nás vedú k tomu, ako sa zlepšiť v ďakovaní ľuďom, a výskum to podporuje. Môžeme si jednoducho pamätať, že vždy, keď niekomu za niečo vyjadríme vďaku, je to podrobnejšie, včasnejšie, úprimnejšie a častejšie, čo slúži nám a aj tým, ktorým sa snažíme poďakovať. Kiež by sme sa všetci snažili o túto hĺbku vďačnosti. Čím viac prežívame a vyjadrujeme vďačnosť viacerým ľuďom, tým viac z toho budeme mať úžitok.

Okrem praktizovania nášho „ďakujem“ nás vďačná orientácia nabáda, aby sme sa sústredili na naše vzťahy s plnosťou srdca, bez toho, aby sme urobili čokoľvek, čo by nám nevyhnutne priamo prospelo. Pestovanie hlbšieho uvedomenia si vďačnosti za existenciu ľudí v našich životoch, nie až tak za niečo hmatateľné, čo urobili alebo dali, je iným typom zamerania. Hoci sa tento rozdiel medzi „pre“ a „pre“ môže zdať nepatrný, hovorí o skutočne významnom rozdiele v prístupe – takom, ktorý je založený na dojímavosti, zraniteľnosti a perspektíve. Uvedomujeme si, že ľudia v našich životoch sú skutočnými darmi pre nás aj pre svet ako celok a ovplyvňujú nás spôsobmi, ktoré si sotva dokážeme predstaviť. Dojímavosť uznáva, že prítomnosť ľudí v našich životoch je v tejto chvíli požehnaním, ktoré by vždy mohlo byť inak... a jedného dňa určite bude.

Nebrať ľudí ako samozrejmosť je základným záväzkom v tom, ako vďačne žijeme vo vzťahu, a city, ktoré používame na uctenie si ľudí, sa môžu mierne líšiť v tom, ako sú prejavované aj prijímané. Vychádzajúc z vďačného srdca:

Uvedomujeme si, že ľudia majú nekonečné možnosti a možnosti, ako sa podeliť o svoj čas a srdcia. „Som vďačný, že ste sa rozhodli byť so mnou spojení…“

Uvedomujeme si, že ľudia sa líšia od toho, kým sme my, individualizovaní tým, kým sú, a neustále sa vyvíjajú. „Som vďačný za to, kým si…“

Potvrdzujeme ľudí a pomáhame im pochopiť, že sú vnímaní podľa toho, ako sa pohybujú svetom. „Som tak vďačný za to, ako... sa správate k cudzím ľuďom, za vlnky radosti, ktoré po sebe zanechávate, za kreativitu, ktorú do všetkého vnášate, za integritu svojich rozhodnutí.“

Zatiaľ čo vzťahy – ak máme šťastie – nám ponúknu mnoho gest a okamihov, za ktoré môžeme vyjadriť vďačnosť, najzmysluplnejšie prejavy vďačnosti pochádzajú z našich odlišných a hlboko nežných sŕdc. Prejavujeme tým svoju plnú schopnosť všímať si a skutočne vidieť toho druhého – to sa najlepšie deje s určitou perspektívou a množstvom dostupnej pozornosti – ktorá je zároveň dôležitá aj náročná. Zdieľame formu úcty, ktorá je zakotvená v uznaní vznešenosti druhého, nielen v spôsoboch, akými by sme z neho mohli mať úžitok.

Nakoniec, každý kúsok vďačnosti, ktorý dokážeme cítiť a vyjadriť v celej našej sieti prepojenia, má svoju hodnotu. Keď si štedro vážime mnohé dary, ktoré dostávame zo vzťahov v našich životoch, a to všetkými možnými spôsobmi, môžeme získať a dať veľa dobra.

V duchu vďačnosti kiež si pamätajme, že sa máme ponoriť do veľkej plnosti našich vlastných sŕdc a nájsť spôsob, ako sa hlbšie naladiť na srdcia druhých. Kiež nás naša prepojenosť a neoddeliteľnosť udržiavajú súcitnými. Kiež nás nadhľad udržiava pokornými. A kiež naša schopnosť rozpoznať, oceniť a uznať skutočné požehnania a dary všetkých ostatných je každým dňom žiarivejšia a štedrejšia.