Rozdiel Medzi vzdelávaním a Odbornou prípravou

Pre mňa je proces vzdelávania úzko spojený s procesom liečenia. Koreň slova vzdelávanie – educare – znamená viesť k skrytej celistvosti v inom človeku. Skutočné vzdelávanie podporuje sebapoznanie, sebadôveru, kreativitu a plné vyjadrenie vlastnej jedinečnej identity. Dáva ľuďom odvahu byť viac. Napriek tomu mi v priebehu rokov toľko zdravotníckych pracovníkov povedalo, že sa svojou skúsenosťou s odbornou školou cítia osobne zranení a hlboko znevýhodnení. Toto bola aj moja skúsenosť.

Prinútilo ma to zamyslieť sa. Možno to, čo sme všetci zažili, nie je vôbec vzdelávanie, ale skôr tréning, čo je niečo úplne iné. V medicíne sa tréningový rozmer vzdelávania určite stal čoraz ústrednejším a nadobúdal väčší význam s rozvojom mnohých techník vedeckého prístupu. Cieľom tréningu je kompetencia a opakovateľnosť. Jedinečnosť sa často neodporúča a môže sa dokonca považovať za nebezpečnú.

Školenie je o správnom a nesprávnom spôsobe, ako robiť všetko. V školení sa váš vlastný spôsob, ako niečo robiť, môže často stať irelevantným. V takomto prostredí študenti často prežívajú svoje učenie ako neustály boj o to, aby boli dosť dobrí. Školenie vytvára kultúru neúprosného hodnotenia a posudzovania. V reakcii na to sa študenti snažia stať niekým iným, než kým sú.

Na konci učenia Liečiteľského umenia sa študenti postavia do veľkého kruhu, potichu si prehodnotia svoje spomienky na kurz a identifikujú najdôležitejšiu vec, ktorú sa počas kurzu naučili alebo si zapamätali. Tento vhľad potom premenia na afirmáciu: krátku frázu, ktorá začína jedným z troch spôsobov: Ja som... Ja môžem... alebo Ja urobím. Jeden po druhom študenti chodia do kruhu a každý nahlas hovorí svoju frázu. Tento rok to bude 24. rok, čo učím tento kurz na mojej lekárskej fakulte. Najčastejšia vec, ktorú študenti pri tomto zdieľaní hovoria, je jednoduchá trojslovná fráza: DOSŤ. Rok čo rok je to tá istá fráza, ktorú hovorím aj ja sám. Je to začiatok všetkého.

V medicíne je odborná príprava nevyhnutná pre technickú spôsobilosť. Skutočná otázka znie, či je odborná príprava dostatočne dobrá?

[...]

Mojím snom v medicíne nebolo stať sa kompetentným. Mojím snom bolo stať sa priateľom života. Práve tento sen mi umožnil vydržať neúnavnú snahu o kompetentnosť, ktorá sa odo mňa požadovala. Ale kompetentnosť ma vtedy nenapĺňala a nemohla by ma naplniť ani počas celého môjho lekárskeho života. To dokáže len sen.