Dielom lásky Je milovať

Môj vlastný čas na zemi ma viedol k viere v dva mocné nástroje, ktoré premieňajú skúsenosť na lásku: držanie a počúvanie. Vždy, keď som držal alebo bol držaný, vždy, keď som počúval alebo bol vypočutý, skúsenosť horí ako drevo v tomto večnom ohni a ja sa ocitám v prítomnosti lásky. Vždy to tak bolo. Zamyslite sa nad týmito dvoma starými presvedčeniami, ktoré v sebe nesú múdrosť a výzvu držania a počúvania.

Prvým je odveká predstava, že keď si priložíte mušľu k uchu, môžete počuť oceán. Zdá sa, že to vždy funguje. Výskum medicíny odhalil, že keď si priložíte túto mušľu k uchu, v skutočnosti počujete svoje vlastné pulzácie, oceán svojej krvi, ktorý sa vám prehráva. Táto skutočnosť však toto tajomstvo neznižuje. Len ho umocňuje. Pridržanie mušle k uchu nás totiž učí, ako počuť Celok cez jeho časť a ako nájsť Vesmír v sebe. Učí nás, že keď sa odvážime pridržať si inú bytosť, ako napríklad mušľu, k uchu, počujeme tajomstvo všetkého života aj oceán svojej vlastnej krvi.

Je úžasné, že každá bytosť má v sebe zakódovaný príbeh vesmíru. Každá duša je schránka formovaná prúdmi hlbín. Dokonca aj fyzické vnútorné ucho – ten jemný zdroj rovnováhy – má tvar mušle. A tak čokoľvek držíme a počúvame, nám ukáže, kde to žije vo svete a v nás.

To nás privádza k druhému presvedčeniu: ľudovej povere, že ak si kôň zlomí nohu, musí byť utracený. Zistil som, že to nie je pravda. Ó, je pravda, že sa to stáva. Chovatelia strieľajú kone so zlomenými nohami, akoby sa s tým nedalo nič robiť. Ale teraz viem, že to robia pre seba, pretože sa nechcú starať o koňa, ktorý nemôže behať.

Presne takto sa bojazliví a sebeckí ľudia spájajú s tými, ktorí sú zlomení, nechcú sedieť s priateľom, ktorý nevie nájsť zajtrajšok, nechcú byť zaťažení niekým, kto ich bude brzdiť, nechcú čeliť tomu, čo je zlomené v nich samých. V tomto spočíva výzva súcitu. Pretože keď sa odvážime držať tých, ktorí sú pritlačení k zemi, odvážime sa ich pevne držať, pravda o držaní a počúvaní spieva a my sme unesení do múdrosti zlomených kostí a toho, ako sa veci hoja.

Toto sú tiché odvahy, ktoré všetci potrebujeme. Odvahu čakať a sledovať s celým tým, kým sme. Odvahu priznať si, že nie sme sami. Odvahu držať sa navzájom pri uchu nášho srdca. A odvahu starať sa o veci, ktoré sú zlomené.

Cvičným miestom pre tieto statočné prejavy sú vždy malé veci, ktoré máme k dispozícii. Nejako sa, prostredníctvom praktizovania malých vecí s veľkou láskou, ako to hovorí Matka Tereza, učíme byť statoční. V skutočnosti je dielom lásky starostlivosť o malé veci úplne. Takáto starostlivosť otvára tajomstvo. Veľkorysosťou našej najmenšej pozornosti vstupujeme do oceánu lásky, ktorý nás všetkých nesie.

Jednoducho a hlboko vzaté, dielom lásky je milovať. Pretože v tomto akte vesmír ožíva. Takáto živosť je priestor, ktorý sa medzi nami otvára, ako hovorí Martin Buber, keď sa dvaja úprimne poklonia a dotknú.

Mark Nepo z knihy „Vynikajúce riziko: Odvážiť sa žiť autentický život“