Arun Dada a Mira Ba

Pred dvoma týždňami niekoľko z nás navštívilo starší pár Gándhíovcov v Barode -- Arun Dada a Mira Ba. Teraz vo veku 80 rokov je celý ich život zakorenený vo štedrosti. Ako študenti Vinoby nikdy nekládli na svoju prácu cenovku. Ich prítomnosť hovorí o celoživotnej praxi vyrovnanosti, dôvery a súcitu. A rovnako aj ich príbehy.

"Pred deviatimi rokmi sme dostali tento dom," povedal nám Arun Dada. V týždni, keď sa nasťahovali, zistili, že ich sused je opilec, náchylný na záchvaty násilia. Len pár dní po presťahovaní si všimli, že ich predzáhradka je plná jedla a alkoholu.

Ukázalo sa, že sused prevádzkoval aj catering a myslel si, že by mohol využiť predzáhradku Aruna Dada na skladovanie. Arun Dada prirodzene protestoval. "Pane, toto je teraz náš domov, nepijeme ani nekonzumujeme nevegetariánske jedlá, a to je nevhodné." Nejako sa mu podarilo presvedčiť stravovací personál o ich chybe.

Ale v tú noc, o 12:30, sa brány jeho bungalovu prudko zatriasli. "Kto je Arun Bhatt?" zakričal silný hlas. Mira Ba je na invalidnom vozíku a je imobilná, ale zobudila sa a pozrela von oknom. Arun Dada si nasadil okuliare a vyšiel k bráne.

„Ahoj, ja som Arun,“ pozdravil zlovestného opitého muža. Vzápätí muž chytil 73-ročného Aruna Dada za golier a povedal: „Dnes ráno ste poslali môj personál späť? Viete, kto som?“ Bol to sused od vedľa, odhodlaný vyvolať strach a trest. Zatiaľ čo vehementne nadával, udrel Aruna Dada do tváre a zrazil jeho okuliare na zem - ktoré potom hodil do neďalekého potoka. Arun Dada sa nenechal odradiť násilnými činmi a súcitne sa držal svojej pozície. "Môj priateľ, môžeš mi vybrať oči, ak chceš, ale teraz sme sa presťahovali do tohto domu a bolo by skvelé, keby si rešpektoval naše hranice," povedal.

"Ach áno, ty si ten Gándhíovský typ, však? Počul som o ľuďoch ako ty," uškrnul sa votrelec. Po ďalších slovných útokoch sa opitý sused na noc vzdal a odišiel.

Na druhý deň ráno susedova manželka ospravedlňujúco pristúpila k Arunovi Dadovi a Mirovi Ba. "Je mi to tak ľúto. Môj manžel je v noci veľmi neposlušný. Počula som, že minulú noc odhodil tvoje okuliare, tak som ti priniesla toto," povedala a ponúkla nejaké peniaze za nové okuliare. Arun Dada odpovedal so svojou obvyklou vyrovnanosťou: "Moja drahá sestra, oceňujem tvoju myšlienku. Ale moje okuliare boli dosť staré a môj predpis sa výrazne zvýšil. Aj tak som mal už dávno nové okuliare. Takže si s tým nerob starosti." Žena sa snažila trvať na tom, ale Arun Dada peniaze neprijal.

O niekoľko dní neskôr, počas dňa, sa sused a Arun Dada skrížili na ich miestnej ulici. Sused v rozpakoch zvesil hlavu a pozeral sa do zeme, nedokázal nadviazať očný kontakt. Bežnou odpoveďou môže byť sebaspravodlivosť („Áno, radšej sa pozri dole!“), ale Arun Dada z toho stretnutia nemal dobrý pocit. Išiel domov a premýšľal o tom, ako by sa mohol spriateliť so svojím ťažkým susedom, ale žiadne nápady sa neobjavili.

Prešli týždne. Byť susedmi bolo stále náročné. Po prvé, muž od vedľa vždy telefonoval, vyjednával nejakú dohodu a každé ďalšie slovo z jeho úst bolo nadávkou. Medzi stenami nemali veľkú zvukovú izoláciu, ale Mira Ba a Arun Dada neustále podliehali vulgárnym rečiam, aj keď im to nebolo adresované. Opäť s vyrovnanosťou to všetko ticho vydržali a ďalej hľadali cestu k srdcu tohto muža.

Potom sa to stalo. Jedného dňa, po jednom z jeho rutinných rozhovorov posiatych neslušnými jazykmi, sused uzavrel svoj hovor tromi magickými slovami: „Jai Shree Krishna“. Pocta Krišnovi, stelesnenie súcitu. Pri najbližšej príležitosti k nemu pristúpil Arun Dada a povedal: "Hej, počul som ťa povedať 'Jai Shree Krishna'. Bolo by pekné, keby sme si mohli povedať to isté, zakaždým, keď sa skrížime." Nedalo sa nedotknúť takého jemného pozvania a ten muž to naozaj prijal.

Teraz, zakaždým, keď prešli okolo seba, vymenili si ten posvätný pozdrav. „Jai Shree Krishna“. „Jai Shree Krishna“. Čoskoro sa z toho stal krásny zvyk. Aj z diaľky to bol 'Jai Shree Krishna'. "Jai Shree Krishna." Potom, keď ráno odchádzal z domu, volal „Jai Shree Krishna“. A Arun Dada by zavolal späť: "Jai Shree Krishna". A jedného dňa zvyčajný hovor neprišiel, čo podnietilo Aruna Dada, aby sa opýtal: "Čo sa deje?" „Ach, videl som, že čítaš, tak som ťa nechcel rušiť,“ znela odpoveď. "Vôbec neruší! Ako štebot vtákov, tečúca voda, fúkajúci vietor, tvoje slová sú súčasťou symfónie prírody." Začali teda odznova.

A prax pokračuje dodnes, o deväť rokov neskôr.

Na záver tohto príbehu nám pripomenul Vinobovu zásadu hľadania dobra. "Vinoba nás naučil, že existujú štyri druhy ľudí. Tí, ktorí vidia len to zlé, tí, ktorí vidia dobré a zlé, tí, ktorí sa zameriavajú len na dobré, a tí, ktorí umocňujú to dobré. Vždy by sme sa mali zamerať na štvrtý." Pri počúvaní tohto príbehu to zasiahlo hlbokú strunu, najmä preto, že pochádza od muža, ktorý praktizoval to, čo kázal.

Uprostred mora negativity, fyzických hrozieb a prekliatych slov našiel Arun Dada tieto tri magické slová pozitivity – a zosilnil ich.

Jai Shree Krishna. Klaniam sa božskému vo vás, božskému vo mne a tomu miestu, kde je len jeden z nás.?