Back to Stories

Skladanie Mapy

Kto by bol bol povedal, že mapy sa jedného dňa stanú zastaranými, nechcenými, nemilovanými, budú chradnúť pod kopami telefónnych zoznamov, videorekordérov a stohmi písacieho papiera?

Rozložiť mapu znamená rozvinúť dobrodružstvo. Pozorne počúvajte, ako vyhladzujete tie opotrebované záhyby a budete počuť praskanie plachiet nad dokonalým modrým oceánom. Zatvorte oči a pocítite stály, rastúci rytmus vlaku odchádzajúceho zo stanice. Vaša mapa je váš lístok. Sedieť pred rozloženou mapou a vykresľovať nerovné čiary nedotknutej cesty znamená cítiť sa malý a pokorný. Tento svet je veľký, sotva poznateľný, náš čas tu sa už kráti.

Mapy milujem už od malička a moje dni boli nimi naplnené. V škole sme mali mapy na peračníkoch, mapy čakali na zadných obaloch zošitov. Mali sme mapy schúlené a číhajúce nad tabuľami, čakajúce, kým ich strhneme. Dokonca sme mali glóbusy, ktoré sme mohli otáčať, čo sme robili opakovane so zatvorenými očami, aby sme zistili, kde budeme bývať, keď vyrastieme (často, žiaľ, uprostred Tichého oceánu). Keď sme ešte nevedeli, kto sme, mapa nám aspoň mohla povedať, kde sme, a to bolo hrejivé a upokojujúce.

Len pred niekoľkými storočiami boli kartografi hrdinami generácie; dvorili im králi, rozmaznávali ich budovatelia impérií a vojenskí stratégovia. Prví kartografi počas prieskumu Indie pracovali v tajnosti a používali budhistické modlitebné korálky na počítanie krokov, prezlečení za mníchov. Jadrom kartografie je zvedavosť, túžba objavovať svet okolo nás. Ak je poznanie mocou, potom je príťažlivosť neznámeho ešte silnejšia.

Nikdy by som si nepredstavoval, že mapy sa jedného dňa stanú niečím, čo už nikto nebude používať. Zastaranými, nechcenými, nemilovanými, chradnúcimi pod kopami telefónnych zoznamov, videorekordérov a stohmi písacieho papiera.

Chápem čaro satelitných navigačných systémov – že smartfón s GPS prijímačmi a mapami vám môže dať pocit neporaziteľnosti na otvorenej ceste. Dokonca chápem, prečo niektorí tvrdia, že tieto zariadenia sú ďalším logickým krokom v kartografii. Je však ťažké si predstaviť, že by sa duch kapitána Jamesa Cooka usmieval na dušu, ktorá trvá na používaní iba podrobnej navigácie. Že by tlieskal myšlienke, že objavovanie sa redukuje na obyčajné zadanie cieľa, čím sa tento náš svet skomprimuje do nepraktickej videohry.

Najlepšie cesty nie sú tie, na ktorých sledujete blikajúcu šípku, ale tie, na ktorých hodíte mapu do tašky a dúfate v to najlepšie. Keď šoférujete so svojím pokrčeným a chatrným spoločníkom, ste nútení sa znova a znova obzerať okolo seba. Aby ste porovnali to, čo je na papieri, s tým, čo vidíte. Viete, že mapa je mocný nástroj, ale viete aj to, že to nestačí. Skladacia mapa by si nikdy nepredstavovala odhad vášho času príchodu. Vie, že dôležitou súčasťou cestovania je nikdy si byť ničím príliš istý.

Keď hľadíme na svoje zariadenia a efektívne sa preháňame svetom, zabúdame na najdôležitejšiu časť nášho pobytu na tejto vodnej planéte. Spojiť sa s ostatnými ľuďmi, ktorí sú tu s nami. Ako sa môže aj to najtvrdšie srdce nedotknúť, keď sa k vám priblížia cudzinci, ktorí vám pomôžu a usmernia vás, keď ste stratení? Ľudia, ktorí sa na vás pozerajú zvedavo a radi, že ste sa stretli. Aj keď sa už nikdy neuvidíte, aj keď na oplátku nemáte čo ponúknuť.

Keď vám niekto nakreslí mapu, sériu čiar v jemnom červenom piesku na kraji cesty alebo nerozlúštiteľné mriežky na zadnej strane účtenky, ukazuje vám, ako sa pozerá na tento svet. Ručne kreslená mapa je vzácna a jedinečná. Je to spôsob, ako sa dozvedieť, že tento svet je krásny a zvláštny. Ťažko sa opisuje cudzím ľuďom a nikdy nie je úplne rovnaký pre dvoch ľudí.

Dôverovať svojmu GPS navigátoru znamená zabudnúť, aký krehký a prepojený je náš svet. Batérie sa vybijú, siete zmiznú a aj tie najspoľahlivejšie zariadenia vás sklamú bezdôvodne. Ten osamelý satelit obiehajúci okolo našej planéty sa nestará o strom spadnutý cez cestu, o prasknuté vodovodné potrubie, o nekonečný svadobný sprievod s otraseným ženíchom na koni.

Zložená mapa je krásna vec – tichá a dôstojná. Existuje preto, aby vám pripomenula, že svet sa nedá zložiť. Jeho zázraky treba zažiť a preskúmať, nie vysvetliť. S každým nesprávnym odbočením, ktoré urobíte, si vytriasate dobrodružstvo z vnútra svojich vreciek. Táto cesta sa práve začala.

Share this story:

COMMUNITY REFLECTIONS

5 PAST RESPONSES

User avatar
Julie Cochrane Nov 11, 2014

Snigdha, I thoroughly enjoyed reading this! Beautifully written. It opened up my closet of long-ago memories, and I happily immersed myself in them. Maps did indeed take pride of place in my childhood ... I think we must have had the same pencil box! I remember many a long car trip with Dad unfolding the road map and running his finger along the road to be taken, and once we were on our way, Mum reading out loud the 'Interesting Facts' catalogued beside every town on the map through which we would pass. I have a large map pinned on the wall of my grandchildren's playroom, and we often stand on front of it and talk about all the different colourful countries - I want them to grow up understanding their place in a larger context. Thank you for sharing. (I'm still smiling ... )

User avatar
Dave Nov 11, 2014

Thank you for an inspiring account of hope... for me at least. I'd forgotten how wonderful it feels to collect maps for an upcoming trip, getting all excited and overwhelmed and in the end just flying by the seat of my pants. Long ago I'd done just that, I traveled halfway around the world with just my bike and whatever I could stuff in the carriers. I had maps and I really enjoyed looking at them but the memories I have now (30 years later) are of the people I met when I wasn't looking at the map. This story has stirred feelings of exploration and adventure and going on a walk-about. I am going to make a point of doing just this... in my own neighborhood.

User avatar
Kristin Pedemonti Nov 11, 2014

Thank you! As a Storyteller and a Traveler, I always make sure to have Wanderings wherever I go. These are the times when I meet the most amazing people or discover a wonderful unexpected experience, a tiny cafe or a beautiful beach or a food festival because I spoke with the woman seated next to me on the train in Italy from Pistoia to San Gimiangano. So many amazing delights await us when we lift our heads out of technology and SEE.

User avatar
Steve Saenz Nov 11, 2014

This piece is beautifully written, Ms. Manickavel. Your writing "sings" and touches my heart. Thank you.

User avatar
Stephanie Nov 11, 2014

I appreciate this so much. My husband and I make a point to take a vacation, some time, each year where we travel to a new and unknown place with no plans, hotels, places to stay, etc. We travel through the area getting to know the local people in those places. Through the connections with people while we are traveling, we find ourselves drawn to one place or another and stay where we find the strongest connections. We spend time with the people we meet. We enjoy the local food, the local attractions but most of all the local people. They are our best times away and are completely intent on simply connecting with others around us. We meet WONDERFUL people each trip and both return home with a greater sense of calm and connectedness. This particular note put a smile on my face just remembering how amazing it is to wander, to simply be and to simply connect.