Domov Po Jemnej Ceste

V tento druhý deň roku 2022 musím priznať, že som emocionálne vyčerpaný. COVID sa opäť šíri. Zúrivé lesné požiare vyhnali z domov tisíce ľudí v Colorade. Ďalšie tisíce sú bez elektriny po rekordnom snežení v Kalifornii. Krajina zažila ďalšiu smrteľnú streľbu. Cestovanie mojej rodiny po celej krajine počas sviatkov bolo, ehm , dobrodružné. Pred naším návratom domov mi moja 82-ročná matka darovala svoj snubný prsteň, „pre prípad, že by som sa zbláznila a zabudla na to neskôr.“ Zlomilo mi to srdce.

Napriek tomu sú tu radosti: Nathan, doma z vysokej školy, predvádza svoje obvyklé kúzelnícke umenie v kuchyni. Jihong na druhej strane izby, jeho nádcha, našťastie len nádcha. Krásny sneh, padajúci na mrazivý svet pred naším útulným domom. Prítulné mačky, pradiace vedľa mňa pri ohni. Toto jablko, ktoré jem, chrumkavé a sladké. Predstava teba, ako čítaš tieto slová.

Ešte pred Vianocami som viedol víkendový pobyt v Kalifornii. Na jeho konci mi jeden z účastníkov venoval knihu Celý jazyk: Sila extravagantnej nežnosti. Som obdivovateľom autora tejto knihy, Gregoryho Boylea. Je zakladateľom spoločnosti Homeboy Industries v Los Angeles, „najväčšieho programu na intervenciu, rehabilitáciu a návrat do gangov na svete“.

Extravagantné. Nežnosť.

Čítal som útržky Boyleovej knihy v hotelových izbách, na letiskách, počas hrboľatých letov. Včera večer, keď som konečne dočítal, som prelistoval stránky späť a zopakoval si riadky, ktoré som si zvýraznil.

„Urobte z nás centa,“ povedali zborovo.

Takže presne to som urobil.

Cento je literárne dielo – zvyčajne báseň – zložené výlučne z citátov z iných diel, ktoré sú pripísané autorovi (autorom). V tomto prípade som zošila útržky riadkov z Boyleovej knihy. Nepoužila som každú vetu, ktorú som zvýraznila, ani som necitovala každý riadok v plnom rozsahu. Len som hľadala kúsky literárnej látky a spojila ich, akoby som šila prikrývku bez vzoru.

Výsledkom môjho centoquiltovania je didaktická báseň: báseň, ktorá poučuje. Je to ten typ básne, ku ktorej sa zvyknem uchýliť, keď sa cítim trochu vyčerpaná, ako teraz. Takáto báseň pozýva; povzbudzuje; stimuluje a katalyzuje; pripomína mi, čo viem a dokážem. Didaktická báseň niekedy robí všetky tieto veci naraz – je to teplá prikrývka na lôžko môjho ducha.

Predstavujem vám toto cento, husté (ale nie ťažké) s vrstvami extravagantnej nežnosti. Považujte ho za novoročný darček, s láskavým dovolením Gregoryho Boylea. Nech vám jeho čítanie poslúži rovnako, ako mne poslúžilo jeho vytvorenie. Ktovie? Možno vás inšpiruje k vytvoreniu centa z niektorých vašich obľúbených riadkov z jednej alebo viacerých vašich obľúbených kníh.

( Pozri cento so všetkými uvedenými riadkami. )

Domov na Jemnej ceste
Cento

Opri sa do smútku.
Pozri sa smrti do očí.
Povedz áno tomu, čo je potrebné
vyvrcholenie života.

Opustiť výkon.
Si svojmu šéfovi.

Prehĺbte si zmysel pre vlastnú pravdu.
Žite túto pravdu napriek všetkým prekážkam.

Rozhodni sa zostať v dobrom vzťahu so svojím životom.
Vyberte si lásku ako architektúru svojho srdca.
Prichytite sa pri tom, že sa vám nechce dostať
oddelený od tvojej láskavosti.
Buď doma sám so sebou,
potom rozložte uvítaciu podložku
aby ostatní našli v tebe domov.
Buďte pripravení vstúpiť do vzťahu
s kýmkoľvek
kdekoľvek.

Pozrite sa na vylúčených a povedzte:
Bez teba nebudeme žiť.
Všetci máme rovnaké priezvisko.

Umožniť ľuďom dosahovať vysoké ciele.
Dávajte si pozor na skryté
celistvosť v každom človeku.
Pozrite sa, kto sú ostatní ľudia
a prestaňte zízať na to, kým nie sú.
Vždy to bude menej vyčerpávajúce
milovať, než hľadať chyby.

Všetci sme zdravotníci vo vojnovej zóne.
Chceme iný svet.
Nejde o to, aby sme sa dostali k riešeniam

rovnako ako dostať sa k sebe navzájom.
Každý deň sa pomaly približujeme.

Tak čo teraz urobíme?
Prehodnotenie nášho vlastného bývania
v dôsledku smrti.
Pokračovať v odomykaní
večnosť jeden pre druhého.
Vytvorte miesto
kde môže dôjsť k uzdraveniu,
Tu a Teraz.

Vyber si radosť
a stáva sa to

mierna cesta domov.