Približne v tomto období dlhej zimy začínam túžiť po jari. V marci už mám tendenciu trochu otupovať sa voči kráse zimy. Hoci moje modlitby a meditácie mi otvárajú srdce a umožňujú mi vnímať plynutie času a ročných období s uznaním, väčšinou si len želám, aby chladné dni už boli za nami. Keď sa zem začína topiť, často si želáme, aby sa tento proces urýchlil. Túžim po žiarivých kvetoch povijajúcich jarný vánok a teplých letných večeroch na verande.
Hoci netrpezlivosť voči zime je len ľudská, zastavím sa a pripomeniem si, že týmto obdobím roka treba prechádzať pomaly. Ak sa budeme ponáhľať so zmenou ročných období v prírode a v našich životoch, premeškáme hranicu medzi zimou a jarou a dôležité ponaučenia, ktoré nám prináša.
Aký je prirodzený účel a symbolika v tomto období topenia? Práve na tomto mieste medzi zúfalstvom a nádejou nachádzame krásu topenia. Práve tam, kde je v nás Tvorivý Život, alebo Boh, ak chcete, obzvlášť silný. Toto je tehotné miesto života, kde môžeme ožiť v prázdnote našej túžby po tom, čo sme stratili a čomu sme sa ešte neotvorili. Topenie je úrodným miestom možností. Z hľadiska sezóny je to čas, keď stvrdnuté semená zmäkčujú pre klíčenie. Stratifikácia je záhradnícky termín pre proces mrazenia a topenia, ktorý semeno opotrebuje a pripraví ho na nový život. Bez tohto mrazenia a topenia embryo semena neprekoná dormanciu a nevyklíči. Práve tento náročný proces umierania na staré ja spôsobuje, že semeno vytvára trhliny v škrupine a núti ho pohybovať sa smerom k živinám a svetlu. Nakoniec z tejto ťažkosti pramení krása nového života.
Príbeh našich duší sa veľmi nelíši. Radi sa cítime pohodlne a prirodzene sa snažíme, aby veci zostali rovnaké. Ale ak by sme zostali v ideálnych, jednoduchých podmienkach, možno by sme mali malú motiváciu rásť. Nie je to tak, že by sme sa mali cítiť previnilo za hľadanie pohodlia; je to len tak, že bez ohľadu na to, ako sa snažíme, veci sa počas života budú meniť v cykloch pohodlia a nepohodlia. Takto to proste je. Topenie je výzvou „vyjsť z driemot“.
Takže tento marec, namiesto toho, aby som sa ponáhľal s topením, si dám načas a uvedomím si, že bez ohľadu na to, aký hlboký alebo dlhý je mráz – duchovný alebo materiálny – v topení je Tajomstvo Tvorivej Prítomnosti, ktoré nás volá k novému rastu. Je užitočné pamätať na to, že naše stvrdnuté škrupiny sa v ťažkých veciach, ktoré sa dejú, otvárajú a že nás to môže podnietiť siahnuť po duchovných živinách a svetle najhlbšej lásky. Pamätajte, bez ohľadu na to, ako dlho sa zdá, že zmena v ročných obdobiach alebo v vás samých trvá, prijmite túto cestu. Prichádza nový život.
***
Tri klasické básne, ktoré sa ponárajú do rôznych aspektov prechodu zo zimy do jari...
Topenie
Videl som, ako civilné slnko suší slzy zeme —
Jej slzy radosti tiekli rýchlejšie,Rád by som sa natiahol pri ceste,
Rozmraziť sa a stekať s topiacim sa snehom,
Ktoré s prílivom spájali dušu a telo,
Aj ja môžem prúdiť pórmi prírody.
Ale ja, žiaľ, ani zvoniť nemôžem, ani sa nedýchať,
Jedna jota na posunutie veľkého diela Času vpred,
Je na mne, aby som počúval, kým títo pracujú na krosnách,
Tak bude aj moje ticho zvoniť ich hudbou.
- Henry David Thoreau
Predtým, ako si pomyslel na jar
Predtým, ako si pomyslel na jar,
Okrem domnienky,
Vidíš, Boh žehnaj jeho náhlej situácii,
Chlapík na oblohe
Z nezávislých odtieňov,
Trochu ošúchaný poveternostnými vplyvmi,
Inšpiratívne oblečenie
Z indigovej a hnedej.
S ukážkami piesní,
Ako keby si si mal vybrať ty,
Diskrétnosť v intervale,
S gaymi meškaniami ide
K nejakému nadradenému stromu
Bez jediného listu,
A kričí od radosti nikomu
Ale jeho serafické ja!
- Emily Dickinsonová
[sneh sa topí]
Sneh sa topí
a dedina je zaplavená
s deťmi.
-- Kobajaši Issa, preložil Robert Hass
***
Virginia May Drotar a jej manžel Duane Drotar sú správcami a zakladateľmi Shadowbrooku, rozvíjajúceho sa, transformačného experimentu v oblasti budovania komunity so sídlom v Ohiu. Shadowbrook je určený pre ľudí všetkých pomerov a zo všetkých prostredí, „kde sa pretína ticho a tieň, vzájomná výmena a znovuzrodenie spravodlivosti a celoživotné blaho a služba človeku“. Hlavným zámerom Shadowbrooku, ako ho vidia, je „zorganizovať naše konkrétne dary a odborné znalosti do kolektívnej aktivity, ktorá by prospela navzájom, ako aj svetu ako celku. Pôsobili by sme ako inkubátor aj útočisko a pozývali by sme ostatných, ktorí chcú v tomto čase sociálneho dištancovania a odlúčenia prispieť ku kolektívnemu experimentu, ktorý odvážne podniká kroky k vytvoreniu kultúry prepojenia, ktorá nám unikala.“
Vo štvrtok (dnes!) 25. mája o 13:30 PST sa pridajte k intímnemu stretnutiu s Virginiou a Duaneom a dozviete sa viac o ich spoločnej ceste, túžbach a plánoch pre Shadowbrook. Potvrďte svoju účasť a získajte ďalšie podrobnosti tu.
COMMUNITY REFLECTIONS
SHARE YOUR REFLECTION
9 PAST RESPONSES
Here's to embracing the edge between winter and spring and presence to all it can teach. ♡
"It is this difficult process of dying to the old self which causes the seed to develop cracks in the shell and impels it to move toward nutrients and light. "
I love this line. It is relatable and authentic. I recently started growing tulips in clear jars with river rocks and noticed the cracks in the bulb. My impatience wanting to see the pretty red pedals (symbolizing the coming of spring) is strong but I realize that I should be happy with the crack in the bulb, that it's trying and it longs for the light and nutrients. Not only is this line relatable to plant-life, but also fauna. How many times does a snake shed its skin? A butterfly sheds its cocoon? You need to have darkness to appreciate light, you need to have rain to appreciate the sunshine and it's those in-between times that make the anticipation and the final destination great.
What an inspiring piece. Thank you.
Beautiful!!!
❤️
I Wandered Lonely as a Cloud
By William Wordsworth
I wandered lonely as a cloud
That floats on high o'er vales and hills,
When all at once I saw a crowd,
A host, of golden daffodils;
Beside the lake, beneath the trees,
Fluttering and dancing in the breeze.
Continuous as the stars that shine
And twinkle on the milky way,
They stretched in never-ending line
Along the margin of a bay:
Ten thousand saw I at a glance,
Tossing their heads in sprightly dance.
The waves beside them danced; but they
Out-did the sparkling waves in glee:
A poet could not but be gay,
In such a jocund company:
I gazed—and gazed—but little thought
What wealth the show to me had brought:
For oft, when on my couch I lie
In vacant or in pensive mood,
They flash upon that inward eye
Which is the bliss of solitude;
And then my heart with pleasure fills,
And dances with the daffodils.
Winter Song
I was there
that day when
winter died
and no-one cried
the crows perhaps
who knows
the crows
they know
the daffodils
they swayed
they swayed
upon the grave
the song bird
song
sung the morning
sung the morning long
And I cried
that no-one cries
when winter
dies
Vic needs a Spring antidote.
[in Just-]
By E. E. Cummings
in Just-
spring when the world is mud-
luscious the little
lame balloonman
whistles far and wee
and eddieandbill come
running from marbles and
piracies and it's
spring
when the world is puddle-wonderful
the queer
old balloonman whistles
far and wee
and bettyandisbel come dancing
from hop-scotch and jump-rope and
it's
spring
and
the
goat-footed
balloonMan whistles
far
and
wee
Related
Yes, I love the season when insects come out. When I can perspire and smell like a farm animal. And the aroma of freshly cut grass and exhaust fumes from my lawnmower. I love winter. I'm always saddened to see it fade into Spring.