Radosti dávať veľké

Jeff Kaufman a Julia Wise sú mladý pár žijúci v Bostone. Jeff je softvérový inžinier v spoločnosti Google a Julia je sociálna pracovníčka. Za posledných pár rokov rozdávali takmer 60 percent svojich príjmov po zdanení charitatívnym organizáciám, ktoré sa snažia znižovať chudobu a zachraňovať životy v rozvojových krajinách. Napriek kombinovanému príjmu, ktorý sa pohybuje na úrovni šiestich čísel, míňajú na seba o niečo viac ako 15 000 dolárov ročne. Od roku 2008 rozdali viac ako 250 000 dolárov.

To je veľa peňazí a znie to ako veľká obeť. Ale oni trvajú na tom, že nie. Julia vo svojom blogu píše: "Veci, ktoré máme najradšej – trávenie času s rodinou a priateľmi, robenie hudby, tanec, varenie, čítanie – sú všetko, čo môžeme robiť s malým rozpočtom. Keby sme dali menej, míňali by sme viac na seba, ale pravdepodobne by sme neboli výrazne šťastnejší." Hovorí, že dávanie je jednou z najdôležitejších vecí v jej živote, a robí to preto, lebo verí, že „ľudia – všetci ľudia, dokonca aj ľudia z diaľky – by nemali zbytočne trpieť a umierať“.

zdieľam toto presvedčenie. Moje darovanie je v porovnaní s Jeffom a Juliou kvapkou, ale aj tak sa mi minulý rok podarilo darovať asi 11 percent svojho príjmu, väčšinu z toho na charitatívne organizácie, ktoré sa snažia zachrániť alebo zlepšiť životy v rozvojových krajinách. A plánujem dať viac.

Zistil som, že dávať veľké je iné. Keď poskytnete významný dar, máte pocit, že prispievate k misii, že máte hmatateľný vplyv, máte pocit, že sa počítate. Nemusíte dávať veľa, aby ste to zmenili: odčervenie dieťaťa napríklad v Indii alebo Keni stojí len asi 30 amerických centov a náklady na nákup a distribúciu sieťky proti malárii na posteľ v Malawi alebo Demokratickej republike Kongo sa pohybujú od asi 5 do 7,50 dolárov. Ak si však môžete dovoliť zvýšiť tieto čísla tým, že dáte viac, môžete pomôcť zlepšiť životy stovkám alebo dokonca tisícom ľudí. Pomocou kalkulačky vplyvu na charitu môžete zachrániť život, aby ste zistili, koľkým ľuďom by ste mohli pomôcť daným darom.

Keď som sa prvýkrát rozhodol začať dávať väčšie, mojou filozofiou bolo „dávať, kým to bolí“. Ale už sa na to pozerám inak. Počas posledného desaťročia som sa snažil preskúmať svoj majetok, zvyky a životný štýl s cieľom odstrániť to, čo nepotrebujem alebo čo mi neprináša šťastie. Výsledkom je, že väčšina vecí, ktoré vlastním alebo robím vo svojom živote, je tam, pretože som sa zámerne rozhodol ponechať si ich (alebo v nich pokračovať). To ma teší, čo následne znižuje nutkanie kupovať ďalšie a ďalšie veci, pretože som spokojný s tým, čo mám. Môžem dať viac, pretože chcem menej.

Keď tento proces aplikujete na všetky aspekty svojho života, posunie vás to smerom k tomu, čo Julia Wise opísala vyššie: zistíte, že na nájdenie šťastia a potešenia nepotrebujete míňať veľa peňazí. Dokonca aj pri skromnom príjme môžete zistiť, že vám ostanú peniaze na dávanie bez toho, aby ste mali pocit, že ste sa obetovali. Niečo také urobil filozof Toby Ord, keď zistil, koľko peňazí bude každý rok potrebovať na financovanie jednoduchého, no pohodlného životného štýlu, a potom sa verejne zaviazal, že všetko, čo zarobí nad túto sumu, bude každý rok venovať efektívnym charitatívnym organizáciám po zvyšok svojho pracovného života.

Nie každý si môže dovoliť dávať veľké sumy: musíte si buď zarobiť pohodlný príjem, alebo nájsť spôsoby, ako žiť hlboko pod svoje možnosti. Tieto možnosti nie sú dostupné pre každého z nás. Ale ako píše Julia Wise: "Nemusíte byť bohatí, aby ste boli štedrí. Pre ľudí s hromadou peňazí to môže byť jednoduchšie, ale tí z nás, ktorí musia myslieť na nájom a potraviny, môžu stále veľa urobiť. Moja stará mama darovala 10 percent zo svojho príjmu tak dlho, ako mala pod kontrolou svoje vlastné peniaze, aj keď žila z šekov sociálneho zabezpečenia."

Pre mňa sa to scvrkáva na toto: Existuje veľa iných vecí, ktoré by som mohol robiť s peniazmi, ktoré každý rok venujem efektívnym charitatívnym organizáciám. Ale dokážem si s tým vymyslieť niečo lepšie? Nie. Pripadá mi to ako najlepšie možné využitie mojich peňazí. Oveľa šťastnejšie dávam vo veľkom, ako žijem vo veľkom.