Zimná prechádzka: Úryvok

Úžasná čistota prírody v tomto ročnom období je veľmi potešujúca. Každý zhnitý peň, machom obrastený kameň, zábradlie a odumreté jesenné lístie sú ukryté pod čistou snehovou obrúskou. Na holých poliach a v cinkajúcich lesoch pozrite sa, aká cnosť prežíva. Na najchladnejších a najpochmúrnejších miestach si stále udržiavajú oporu tie najteplejšie charitatívne organizácie. Studený a prenikavý vietor odháňa všetku nákazu a nič jej neodolá, iba to, čo má v sebe cnosť; a preto čokoľvek, s čím sa stretneme na chladných a pochmúrnych miestach, ako sú vrcholky hôr, rešpektujeme pre akúsi pevnú nevinnosť, puritánsku húževnatosť. Všetky veci vedľa sa zdajú byť povolané do úkrytu a to, čo zostáva vonku, musí byť súčasťou pôvodného rámca vesmíru a takej odvahy, akou je sám Boh. Je osviežujúce dýchať vyčistený vzduch. Jeho väčšia jemnosť a čistota sú viditeľné pre oči a radi by sme zostali vonku dlho a dlho do noci, aby vietor mohol previať aj cez nás, ako cez holé stromy, a pripraviť nás na zimu: – akoby sme dúfali, že si požičiame nejakú čistú a neochvejnú cnosť, ktorá nám bude oporou vo všetkých ročných obdobiach.

V prírode drieme podzemný oheň, ktorý nikdy nezhasne a ktorý žiadny chlad nedokáže ochladiť. Nakoniec roztopí veľký sneh a v januári alebo júli je pochovaný len pod hrubšou alebo tenšou vrstvou. V najchladnejší deň niekam tečie a sneh sa topí okolo každého stromu. Toto pole ozimnej raže, ktoré vyklíčilo neskoro na jeseň a teraz rýchlo rozpúšťa sneh, je miestom, kde je oheň veľmi tenko pokrytý. Cítime sa ním zahriaty. V zime teplo predstavuje všetku cnosť a my sa v myšlienkach uchyľujeme k zurčiacemu potôčiku s holými kameňmi lesknúcimi sa na slnku a k teplým prameňom v lesoch s rovnakou dychtivosťou ako králiky a červienky. Para, ktorá stúpa z močiarov a jazierok, je rovnako drahá a domáca ako para z nášho vlastného kotla. Aký oheň by sa kedy mohol vyrovnať slnečnému žiareniu zimného dňa, keď lúčne myši vychádzajú po stenách a sýkorka štebotá v lesných roklinách? Teplo pochádza priamo zo slnka a nie je vyžarované zo zeme ako v lete; a keď cítime jeho lúče na chrbte, keď kráčame po zasneženom údolí, sme vďační ako za zvláštnu láskavosť a žehnáme slnku, ktoré nás nasledovalo do toho úbočia.

Tento podzemný oheň má svoj oltár v hrudi každého muža, pretože v najchladnejší deň a na najpochmúrnejšom kopci si cestovateľ v záhyboch svojho plášťa váži teplejší oheň, než aký horí v akomkoľvek ohnisku. Zdravý človek je vskutku doplnkom ročných období a v zime má v srdci leto. Tam je juh. Tam migrovali všetky vtáky a hmyz a okolo teplých prameňov v jeho hrudi sa zhromažďujú červienka a škovránok.

Konečne, keď sme dosiahli okraj lesa a zatvorili sa pred potulným mestečkom, vstúpili sme do ich úkrytu, akoby sme vošli pod strechu chaty a prekročili jej prah, celú so stropom a snehom pokrytú. Stále sú šťastní a teplí, rovnako prívetiví a veselí v zime ako v lete. Keď stojíme uprostred borovíc, v mihotavom a kockovanom svetle, ktoré sa len málo rozptyľuje do ich bludiska, premýšľame, či mestá niekedy počuli ich jednoduchý príbeh.

Zdá sa nám, že ich ešte žiadny cestovateľ nepreskúmal, a napriek zázrakom, ktoré veda inde denne odhaľuje, kto by si nechcel vypočuť ich anály? Naše skromné ​​dedinky na rovine sú ich prínosom. Z lesa si požičiavame dosky, ktoré nám poskytujú úkryt, a palice, ktoré nás hrejú. Aký dôležitý je ich vždyzelený strom pre zimu, tú časť leta, ktorá nevädne, pre trvalý rok, pre nezvädnutú trávu. Takto jednoducho a s malými výdavkami na nadmorskú výšku je rozmanitý povrch zeme. Čo by bol ľudský život bez lesov, týchto prírodných miest? Z vrcholkov hôr sa javia ako hladko oholené trávniky, no kam by sme kráčali, ak nie po tejto vyššej tráve?

Na tejto čistinke pokrytej jednoročnými kríkmi pozrite sa, ako strieborný prach leží na každom spálenom liste a vetvičke, usadený v takých nekonečných a luxusných formách, že svojou rozmanitosťou vynahrádzajú absenciu farieb. Všimnite si drobné stopy myší okolo každej stonky a trojuholníkové stopy králika. Nad všetkým visí čisté pružné nebo, akoby nečistoty letnej oblohy, zjemnené a scvrknuté cudným zimným chladom, boli z nebies na zem previate.

Príroda v tomto ročnom období mätie svoje letné rozdiely. Nebo sa zdá byť bližšie k zemi. Živly sú menej zdržanlivé a zreteľné. Voda sa mení na ľad, dážď na sneh. Deň je len škandinávskou nocou. Zima je arktické leto.

O koľko živší je život v prírode, chlpatý život, ktorý stále prežíva bodavé noci a spomedzi polí a lesov pokrytých mrazom a snehom vidí vychádzať slnko.

„Bezpotravná divočina
Vylejte svojich hnedých obyvateľov.“.

Sivá veverička a králik sú svižné a hravé v odľahlých roklinách, dokonca aj ráno chladného piatku. Tu je náš Laponsko a Labrador a pre našich Eskimákov a Knistenauxov, Indiánov so psími rebrami, Novozemblaitov a Špicbergovcov, nie je tu ľadosek a drevorubač, líška, ondatra a norka?

Napriek tomu, uprostred arktického dňa, môžeme sledovať leto až k jeho ústupom a sympatizovať s nejakým súčasným životom. Rozprestierajúc sa nad potokmi, uprostred mrazom zasiahnutých lúk, môžeme pozorovať podmorské chatrče chrostíkov, lariev Plicipennes. Ich malé valcovité schránky postavené okolo seba, zložené z vlajok, palíc, trávy a zvädnutých listov, mušlí a kamienkov, tvarom a farbou ako vraky, ktoré pokrývajú dno – raz sa vznášajú po kamienkovom dne, raz sa víria v malých víroch a ženú sa dolu strmými zrázmi, alebo sa rýchlo unášajú prúdom, alebo sa hojdajú sem a tam na konci nejakej steblá trávy alebo koreňa. Zrazu opustia svoje potopené príbytky a plazia sa po stonkách rastlín alebo na hladinu ako komáre, ako dokonalý hmyz odteraz, trepocú nad hladinou vody alebo obetujú svoje krátke životy v plameni našich sviečok večer. Tam dole v malom údolí sa kríky prehýbajú pod svojou ťarchou a červené jelšové bobule kontrastujú s bielou zemou. Tu sú stopy nespočetných nôh, ktoré už boli vonku. Slnko vychádza nad takýmto údolím rovnako hrdo ako nad údolím Seiny alebo Tiberu a zdá sa, že je to sídlo čistej a sebestačnej odvahy, akú nikdy nevideli; ktorá nikdy nepoznala porážku ani strach. Tu vládne jednoduchosť a čistota primitívnej doby a zdravie a nádej ďaleko od miest a mestečiek.