Uprednostnil by Som prázdny život

Moja existencia je sama o sebe protirečením. Postavili ho muži, ktorí viedli vojnu, aby sa uživili. Postavený na ochranu detí pred smrťou tou istou vojnou. Som úkryt pred bombami.

Som priestor vykopaný hlboko pod kampusom dievčenskej základnej školy St Bakhita v Južnom Sudáne. Ako hrob, ale oveľa väčší; dostatočne veľký na to, aby pojal tucet mladých dievčat, ktoré vybehli zo svojich tried, keď začuli strašné dunenie blížiaceho sa bojového lietadla Antinov.

Každý tu pozná ten zvuk, ktorý sa k nám dostane dávno predtým, ako sa lietadlo objaví. Každý tu videl kaskádu bômb, ktoré nasledujú, zahlcujú oblohu, narážajú do zeme, krájajú stromy na polovicu, oddeľujú končatiny od životov, vyrovnávajú domy so zemou a zdá sa, že celý náš svet pohlcuje oheň.

Každý tu vie, že ponúkam jediné možné útočisko. Po pravde, radšej by som zostal prázdny. Prial by som si, aby o mňa nikdy nebola núdza.

Takéto bomby padli na tento kampus počas občianskej vojny dvakrát. Moje betónové steny chránili dievčatá pred smrťou, ale len preto, že žiadna bomba nespadla priamo na mňa. Betón sa tým obrovským výbušninám nevyrovná. Moja hĺbka sa však môže chrániť pred šrapnelom. Jedno mladé dievča, ktorého kroky boli príliš paralyzované panikou, aby sa dostalo do môjho vyhĺbeného bezpečia, prišlo o nohu kvôli horúcemu letiacemu kovu.

Na tento kampus padlo niekoľko bômb. Jeden dopadol sotva čo by kameňom dohodil odo mňa, no nepodarilo sa mu vybuchnúť. Náraz ho zavalil asi 10 stôp do zeme. Tam to spočíva aj dnes. Vedenie školy opakovane prosilo vládu: „Prosím, príďte odstrániť túto bombu alebo ju aspoň zneškodniť. Napriek prosbám bomba zostáva. Minulá hrozba. Súčasné nebezpečenstvo pre 853 dievčat, ktoré pobehujú po areáli.

Od oficiálneho ukončenia vojny ubehli roky. Antinovci už nelietajú nad Južným Sudánom. Ale stále som tu na akademickej pôde spolu s pol tuctom ďalších, ako som ja, pre prípad, že by nás opäť potrebovali. Konflikty v Južnom Sudáne pokračujú, živené nepriateľstvom, podvodmi, záplavami a hladomorom, ale väčšinou sa bojovalo so zbraňami, nie bombami.

Moju prázdnotu zatiaľ narúšajú len motajúce sa potkany a občasné hady. Najšťastnejší som, keď som prázdny.