Kúpil Si Dom V Detroite Za 500 dolárov. Ale Nikdy nešlo O dom.

Mladý beloch sa presťahoval do černošskej štvrte, aby opravil rozpadajúci sa dom, a zistil, čo skutočne prevyšuje rozdiely.

Ako môže mladý biely muž bez viery v politiku nájsť cestu, ako zmysluplne pomôcť v boji za rasovú a triednu spravodlivosť a tiež pri odstraňovaní toho, čo rozdeľuje obyvateľov Spojených štátov? V mnohých ohľadoch je to téma Drew Philpových pamätí o tom, ako je biely mileniál, ktorý zasvätil svoj život kúpe, opravám a bývaniu v schátranom dome v chudobnej černošskej štvrti v čoskoro skrachovanom Detroite.

Najdojímavejšia scéna z filmu Dom za 500 dolárov v Detroite začína, keď k Philpovmu susedovi a priateľovi zastaví pick-up a požiada ho, aby nastúpil. „Dom Terryovcov bude v dražbe,“ hovorí jeho priateľ Woods, ďalší beloch, ktorý má však tú česť, že sa do tejto štvrte presťahoval asi pred 20 rokmi.

Terryovci sú černosi, ktorí bývajú za Philpom. Pani Terryová je jednou z prvých v susedstve, ktorá Philpovi podáva ruku priateľstva. Woods teraz Philpovi hovorí, že jej starší manžel trpí demenciou a bez jej vedomia sa dostal do omeškania so splátkami hypotéky. Pani Terryová ani nevie, že dom jej rodiny sa chystá predať banka (každý štvrtý dom v Detroite bol predmetom exekúcie).

Tam, v kabíne pick-upu, sa Philp pýta: „Kedy jej to povieš?“ Čitatelia sa na chvíľu pýtajú, či Philp jednoducho neprehliadne problém svojho suseda.

Každý štvrtý dom v Detroite bol predmetom exekúcie.

Woods odpovedá: „Najprv som sa s tebou chcel porozprávať. Mám nápad. Máš nejaké peniaze?“ Woods sa snaží otestovať Philpovu úprimnosť. Len prestavuje Philp dom, alebo je skutočne oddanou súčasťou komunity ľudí, ktorí dúfajú v obnovu a uzdravenie Detroitu? Pretože ak je to to druhé, ignorovanie problémov suseda neprichádza do úvahy.

Priateľstvo medzi Philpom a jeho babičkou pani Terryovou, ktorej rodina žije v susedstve už celé generácie, je dôležitou témou v Philpovom príbehu. Vzťah sa začal, keď pani Terryová po tom, čo videla Philpa, ako sa potí pri svojej rekonštrukcii, zamávala na neho a ponúkla mu fľašu studeného Gatorade. Pozve Philpa na rodinnú grilovačku, ale on nejde, pretože sa hanbí za to, že ho vnímajú ako bieleho votrelca v čiernej štvrti, a ona ho za to, že nešiel, zosmiešňuje. V istom zmysle sa stane jeho susedskou uvítacou komisiou a Philp sa čoskoro stane jediným bielym človekom na jej rodinných stretnutiach.

Až kým sa Philp nedozvie o exekúcii, jeho vzťah s pani Terryovou je jednoducho dojímavým príbehom o pomalom odbúravaní medziľudských prekážok rasovej a triednej príslušnosti medzi susedmi. Teraz si však Philp kladie otázku, či je skutočne susedom v zmysle „správaj sa k susedovi ako k sebe samému“, alebo je len bielym, liberálnym, (viac či menej) dobrodincom a chudobným turistom?

„Politika už veci nevyrieši.“

Aby toho nebolo málo, Philp sám je dosť chudobný na peniaze. Býva v opustenom dome, ktorý kúpil za 500 dolárov. Keď sa nasťahoval, bol plný odpadkov po squatteroch a niekoľko rokov prežíval bez kúrenia a tečúcej vody, pretože si privyrábal rôznymi prácami, aby si zarobil peniaze potrebné na opravu domu.

Čo tam robil? Píše, aby bol súčasťou „zárodku niečoho úplne nového a revolučného pre mestské oblasti“. Pripomína nám zdecimáciu Detroitu, stratu jeho demokracie v prospech štátom menovaných správcov, odliv bohatstva od čiernych obyvateľov priamo k bielym bankárom.

Philp píše o tom, ako mileniáli zvíťazili v voľbách svojho muža – Obamu – „a on nás sklamal“ (pretože, ako píše Philp, nikto na planéte nemohol vrátiť späť to, čo sme kolektívne urobili za celé desaťročia). „Politika už veci nenapraví. Museli by sme to urobiť sami.“

Samozrejme, to nie je úplne pravda. Politika je súčasťou riešenia, ale len časťou riešenia. Ďalšou časťou riešenia je to, ako sa ako kultúra rozhodneme žiť. To, ako žijeme ako kultúra, je určené spojením toho, ako sa rozhodneme žiť ako jednotlivci. A ako jednotlivec chcel byť Philp súčasťou skupiny ľudí, ktorí sa snažia znovu vybudovať Detroit.

Každý z nás má potenciál zmysluplne sa transformovať.

Samozrejme, existuje mnoho kníh od černošských autorov, ktoré sú oveľa dôležitejšie a zaslúžia si pozornosť, pokiaľ ide o príbehy o pozdvihovaní černošských komunít. Ale nemyslím si, že o tom je Philpova kniha. Je o bielom mužovi, ktorý sa snaží nájsť užitočné miesto v medzirasovom, medzitriednom, medzietnickom, medzirodovom a medzisexuálnom boji za spravodlivosť, rovnosť a – áno – lásku.

Po prvej zime a prehriatí vo svojom nevykurovanom dome si Philp uvedomil, že jeho cieľom nebolo postaviť nový dom. Bolo to zmeniť seba tým, že si postavil nový dom. „Cieľom nebolo postaviť nové mesto. Bolo to zmeniť seba tým, že si postavili nové mesto.“

Práve náznak, že existuje potenciál pre každého z nás zmysluplne sa transformovať, robí moment, keď Woods zastaví pri Philpovom dome a vyzve ho, aby zabudol na to, že svoje skromné ​​úspory použije na opravu domu a namiesto toho ich použije na pomoc pani Terryovej, takým dojímavým.

Nebudem vám prezrádzať koniec. Ale poviem vám, prečo sa to deje. Philp nerobí to, že je idealistický mladý beloch, ktorý sa chce zbaviť hanby za svoje privilégiá tým, že pomáha černochom. Je to preto, že po všetkých tých chladných zimných dňoch, po všetkej tej práci, po všetkých tých grilovačkách a po všetkom tom prekonávaní rozdielov a hľadaní spoločných čŕt sa Philp a pani Terryová stali priateľmi.

Philpova kniha nám dáva pohľad na svet, ktorý nebol zachránený snahou robiť správnu vec. Ale snahou robiť správnu vec, pretože sme pracovali na prekonaní našich rozdielov a na tom, aby sme sa navzájom poznali a starali sa o seba naprieč všetkými hranicami – vrátane hraníc medzi našimi dvormi. Nie je to určite celé riešenie, ale viem, že je to jeho súčasťou.