Budhovia Na Death Row: Most Umenia a priateľstva

Buddhas on Death Row sa zrodil zo spolupráce dvoch priateľov z pera, ktorí sídlia v Spojených štátoch a vo Fínsku. Ich mená: Moyo a Maria

Nasleduje prepis listu, ktorý Moyo napísal Márii z Death Row. Pomocou stránok vyradeného atlasu na papiernictvo odpovedá na jej otázky týkajúce sa jeho vzťahu k umeniu, zdieľa svoj pohľad na samotku a dôstojne a výrečne sprostredkúva premenu, ktorej je ľudský duch schopný aj uprostred temnoty...

Vždy som bol fascinovaný umením a tým, ako iní dokázali vytvárať obrázky, ale moja predstava o umení pred a počas môjho uväznenia bola obmedzená na vytváranie obrázkov, aby som vytvoril obrázky, ktoré boli príťažlivé. Nikdy som si nepredstavoval, že umenie môže byť použité ako most medzi dvoma bodmi na mape života alebo dvoma ľuďmi.

Keď som prišiel do väzenia, bol som dosť nevýslovný a zložil som si prísahu, že už nikdy nedovolím niekomu inému rozprávať môj príbeh. Odteraz by som to bol ja.

Začal som čítať, čo sa mi dostalo pod ruku – vrátane starého slovníka s obálkou a mnohými vytrhnutými stranami, ktoré mi niekto dal. Začal som skúšať nové slová, ktoré som nadobudol v rozhovoroch s chlapmi tu, čo ich veľmi nahnevalo, pretože nevedeli pochopiť, prečo by som na konverzáciu za dva centy používal to, čo by nazvali slovom päť dolárov.

Vedel som však, že to, čo chcem robiť, je ovládať umenie komunikácie.

O niekoľko rokov neskôr som začal písať poéziu a články, ale začal som si všimnúť, že myslím v obrazoch, ktoré nemožno vyjadriť slovami. Napriek tomu mi chýbala miera vizuálneho jazyka. Začal som sa škriabať okolo a snažil som sa nájsť svoj hlas.

Niektorí z mojich prvých vplyvov a ľudia, ktorí ma povzbudzovali, bola moja dobrá priateľka Ingrid a knihy o Franzovi Marcovi, Kandinskom, Basquiatovi a knihy o histórii umenia, ktoré mi posielala, ako aj umelecké rubriky novín tajne odovzdávané z väzňa na väzňa, keďže odovzdávanie novín je tu nezákonné.

Dlhý čas som trávil čas vysporiadaním sa s ťažkými emóciami v priestore môjho umenia. Väčšina z toho bola naplnená bolesťou, hnevom a smútkom a v žiadnom prípade som nemohol povedať, že by dielo slúžilo ako balzam alebo inšpirácia. Bola to jednoducho moja najhoršia v obrazovej podobe.

Potom, po niekoľkých rokoch a po prečítaní knihy Alexa Greya The Mission of Art, som si uvedomil, že umenie môže byť použité na pozdvihnutie a liečenie.

Čítanie Graya ma prinútilo rozvinúť moju predstavu o umení ďalej za kaučukovú miestnosť, kde som divoko vyčíňal, k nájdeniu posvätného priestoru v sebe a potom k tomu, aby som túto posvätnosť, tú zvláštnosť života, ktorú som našiel v sebe, priniesol von do sveta.

Vtedy som začal vyrábať Budhov.

Keď ma štátny zástupca na súde vykreslil ako niekoho neschopného žiť, veľmi to nahlodalo moju už neexistujúcu sebahodnotu a nechcel som nikomu dovoliť, aby určoval, ako sa na mňa potom ostatní pozerajú.

To, čo to pre mňa nakoniec urobilo, je, že mi to ukázalo, že napriek mojim vážnym chybám v živote a všetkej škode, ktorú som spôsobil iným, bolo vo mne niečo, čo si zaslúžim.

Vo svojom umení sa snažím využiť odložené alebo ignorované kúsky, pretože každý máme niečo, čo stojí za to pre druhého, len to musíme nájsť – a trvalo mi prísť do cely smrti, aby som našiel svoju hodnotu ako človeka a ako občana sveta.

Vo svojom živote som spáchal niekoľko závažných činov a nikdy ich nebudem môcť odčiniť. To najmenšie, čo môžem urobiť, je zlepšiť sa.

Dúfam, že niekto iný tiež prevezme kontrolu nad ich rozprávaním a povie si nový príbeh, väčší príbeh o sebe. V náš prospech.

Náčrt farebnou ceruzkou od Moyo s názvom „ Spoločnosť“

Moyo na samotke

Reggie mi raz povedal, že tieto bunky môžeme použiť ako meditačné bunky, ktoré používajú mnísi v kláštoroch.

Ale väzenie nie je kláštor. A hoci sa môžem zo všetkých síl snažiť využiť príležitosti, ktoré mám na skutočnú prax v hraniciach tejto cely, stratiť kontakt s tým, na čo je cela určená, by bola chyba.

Najprv by som to bol ja, aby som nevidel veci také, aké sú, k čomu ma moja prax vždy povzbudzuje: vidieť veci správne.

Neslúžilo by to ani môjmu záväzku zvyšovať povedomie o neľudskosti a deštruktívnosti osamelej cely. Som odhodlaný pomôcť udržať túto konverzáciu v chode, kým neuvidíme nejakú zmenu.

***
Je smiešne, že vec, ktorá vás má zabiť, je vec, ktorú používate na vyliečenie. Samota je najlepším sparing partnerom pre väzňa, ktorého drží. Je to najlepší guru, najlepší učiteľ.

Divné, ja viem, ale je to tak.

V tejto cele som sa naučil umeniu trpezlivosti, umeniu ticha a jeho plodom tak sladkým. Naučil som sa umeniu introspekcie a tomu, čo môže urobiť, aby sa zlepšil pocit seba samého.

Naučil som sa prečkať túto celu s trpezlivosťou, ktorú si na mňa vynútila. Už viac nekričím v agónii v zovretí ticha cely.

Viem, že ak niekto odtiaľto vyšiel po štyroch desaťročiach, mal by som sa mať v mojom desať a pol roku dobre. Práve sa zohrievam.

Ale taká je aj táto bunka.

***

Neočakávam, že ma niekedy prepustia živú zo samotky.

Môžem zomrieť budúci rok, môžem zomrieť tento rok. Necítim z toho veľkú úzkosť.

Najviac mi ide o trávenie času dôstojným spôsobom. Vadí mi, že som tu odpad pre ostatných. Vo filme Matrix ľudia stále slúžili nejakému účelu. Boli palivom! Tu je môj účel žiadny.

Postav ma pred kameru a dovoľ mi rozprávať sa s nejakými ohrozenými deťmi. Nauč ma pliesť, aby som mohol vyrobiť nejaké prikrývky pre bezdomovcov. Dovoľte mi darovať krv alebo nejaké orgány!

Som zdravý muž. Keď ma popravia, nebudem môcť darovať žiadne zo svojich orgánov, pretože v tom bode budú zničené chemikáliami [...].

Takže moje protesty sú moje darované orgány. Mojím prejavom sú moje darované orgány. Moje umenie sú moje darované orgány.

Kombinovaná náčrt od Moya s názvom 'Release'

Vo veku 18 rokov zabil Moyo dvoch ľudí. Bol odsúdený na smrť a posledných pätnásť rokov bol držaný na samotke v cele smrti. Tam podľa vlastných slov pracuje na „vyleštení svojej duše, odstránení škvŕn zo srdca a otvorení okien svojej mysle“. Moyo, zamknutý v cele menšej ako parkovacie miesto, začal pátrať po sebaobjavovaní. V snahe pochopiť a získať späť svoj vlastný príbeh sa stal vášnivým čitateľom, ktorý sa ponoril do kníh o černošskej histórii, umení, súdnom systéme, psychológii, duchovných textoch, beletrii a ďalších. Začal robiť umenie ako prostriedok na skúmanie vlastných skúseností a emócií. Zbavený takmer všetkých foriem sociálnej interakcie začal komunikovať s ľuďmi vo vonkajšom svete prostredníctvom listov. Raz, zo susednej klietky na rekreačnom dvore, spoluväzeň predstavil Moyo joge a meditácii. V nasledujúcich rokoch sa Moyo zaviazal k pravidelnému cvičeniu.

Moyo (svahilsky srdce / duch) je názov štetca, ktorý umelec prijal.