Nemôžeme zjesť HDP: Globálne Trendy V alternatívnych ukazovateľoch

Hrubý domáci produkt (HDP) je najznámejšie „číslo“ v oblasti hospodárskeho riadenia. Riadi národné politiky, stanovuje priority v sociálnej oblasti (napr. existuje pomer medzi HDP a tým, koľko výdavkov na sociálne zabezpečenie mnohé krajiny považujú za primerané) a v konečnom dôsledku ovplyvňuje spoločenskú krajinu (napr. určovaním vzťahov medzi prácou a podnikaním, rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom a typu spotrebiteľských vzorcov, ktoré občania prijímajú). Typ priemyselného modelu podporovaného HDP dominuje fyzickej a infraštruktúrnej geografii, od tvaru miest a ich vzťahu k vidieku až po správu parkov a prírodných zdrojov. Marketingové stratégie, reklama a životný štýl sú preniknuté jeho vplyvom. HDP však nemôžeme jesť: toto číslo je v skutočnosti abstrakciou skutočného bohatstva a veľmi skresleným meradlom hospodárskej výkonnosti, nieto ešte ľudského blahobytu. Preto bola vytvorená škála alternatívnych ukazovateľov na podporu rôznych myšlienok pokroku a začlenenie konceptov ako trvalo udržateľný rozvoj a blahobyt.

Hrubý domáci „problém“: prečo sa HDP nesčítava

HDP nie je mierou „všetkých“ ekonomických aktivít. Vzhľadom na svoju štruktúru počíta iba to, čo sa formálne obchoduje na trhu, čo znamená, že iné ekonomické aktivity prebiehajúce v „neformálnej“ ekonomike alebo v domácnostiach, ako aj rôzne služby poskytované bezplatne, od dobrovoľníctva až po ekosystémové služby poskytované prírodou, ktoré umožňujú fungovanie našich ekonomík, sa nezapočítavajú do hospodárskeho rastu (Fioramonti 2013, s. 6 a nasl.). To vytvára zjavné paradoxy. Vezmime si prípad krajiny, v ktorej sa prírodné zdroje považujú za bežné statky a sú sprístupnené verejnosti, ľudia si vymieňajú tovary a služby prostredníctvom neformálnych štruktúr (napr. barterové trhy, trhy s použitým tovarom, komunitné výmenné iniciatívy, časové banky atď.) a väčšina ľudí produkuje to, čo spotrebuje (napr. prostredníctvom maloobjemového poľnohospodárstva, systémov distribúcie energie mimo siete atď.). Táto krajina by bola podľa HDP hodnotená ako „slabá“, pretože toto číslo zaznamenáva ekonomickú výkonnosť iba vtedy, keď sú prírodné zdroje obchodované a služby sú poskytované za cenu. HDP nás nabáda k ničeniu „skutočného“ bohatstva, od sociálnych prepojení až po prírodné zdroje, a jeho nahradeniu transakciami založenými na peniazoch. Ako uvádza Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), „ak niekedy existovala kontroverzná ikona zo sveta štatistiky, je to HDP. Meria príjem, ale nie rovnosť, meria rast, ale nie ničenie, a ignoruje hodnoty ako sociálna súdržnosť a životné prostredie.“

Napriek tomu na to vlády, podniky a pravdepodobne aj väčšina ľudí prisahajú“ (OECD Observer 2004 – 2005).

Nové ukazovatele pre svet po odchode HDP

Medzi akademikmi a tvorcami politík panuje čoraz väčšia zhoda v tom, že sa musíme posunúť za hranice HDP. V roku 2004 OECD spustila na Svetovom fóre o štatistike, znalostiach a politike diskusiu o ukazovateľoch blahobytu. V roku 2007 EÚ usporiadala konferenciu „Za hranicami HDP“ a o dva roky neskôr vydala oznámenie. V roku 2009 komisia, ktorú zriadil bývalý francúzsky prezident Sarkozy a ktorej predsedali laureáti Nobelovej ceny Joseph Stiglitz a Amartya Sen, publikovala komplexnú správu o mierach hospodárskej výkonnosti a sociálneho pokroku (Stiglitz/Sen/Fitoussi 2009). Odvtedy podobné komisie zriadilo viacero vlád.

Alternatívne ukazovatele sa v posledných desaťročiach rozrástli ako huby po daždi. Prvý pokus o to urobili nositelia Nobelovej ceny William Nordhaus a James Tobin začiatkom 70. rokov 20. storočia, keď vyvinuli index s názvom Miera ekonomického blahobytu, ktorý „opravil“ HDP pridaním ekonomického príspevku domácností a vylúčením „zlých“ transakcií, ako sú vojenské výdavky (1973, s. 513). Ekonóm Robert Eisner publikoval v roku 1989 Systém účtov celkových príjmov s cieľom integrovať HDP s netrhovými aktivitami, ako sú služby pre domácnosť a neformálna ekonomika (1989, s. 13). Tento proces čiastočných revízií vyvrcholil ukazovateľom skutočného pokroku (GPI), zavedeným neskôr v 90. rokoch 20. storočia, ktorý bol prvým systematickým prepočtom HDP meraním širokej škály sociálnych a environmentálnych nákladov/výhod, ktoré ovplyvňujú ľudský blahobyt (Daly/Cobb 1994, s. 482). GPI zohľadňuje dimenzie ako voľný čas, verejné služby, neplatená práca (domáce práce, rodičovstvo a starostlivosť), ekonomický dopad nerovnosti príjmov, kriminalita, znečistenie, neistota (napr. dopravné nehody, nezamestnanosť a nedostatočná zamestnanosť), rozpad rodiny a ekonomické straty spojené s vyčerpávaním zdrojov, výdavky na obranu, dlhodobé škody na životnom prostredí (mokrade, ozón, poľnohospodárska pôda). Článok publikovaný v roku 2013 jednoznačne ukazuje, že zatiaľ čo HDP a GPI sledovali podobnú trajektóriu medzi začiatkom 50. a koncom 70. rokov 20. storočia, čo naznačuje, že konvenčné procesy rastu korelovali so zlepšovaním ľudského a hospodárskeho pokroku, od roku 1978 svet zvyšuje svoj HDP na úkor sociálneho, ekonomického a ekologického blahobytu (Kubiszewski a kol. 2013) [pozri obrázok 1].

Hoci GPI je najkomplexnejším príkladom syntetického indexu kombinujúceho ekonomické, sociálne a environmentálne rozmery, od summitu Rio+20 v roku 2012 sa kladie osobitný dôraz na zohľadňovanie prírodného kapitálu. Príroda prispieva k hospodárskemu pokroku a blahobytu mnohými spôsobmi. Sprístupňuje tovary, ktoré sa potom predávajú, ako je to v prípade poľnohospodárskych produktov. Poskytuje tiež kritické ekologické služby, ako je zásobovanie vodou, hnojenie pôdy a opeľovanie, ktoré umožňujú hospodársky rast. HDP je voči týmto vstupom slepý, a preto predstavuje prírodu ako niečo, čo nemá žiadnu ekonomickú hodnotu (Fioramonti 2014, s. 104 a nasl.). HDP navyše nezohľadňuje ani náklady, ktoré človekom vytvorené výrobné procesy kladú na prírodné systémy, ako je znečistenie. Tieto náklady sú však reálne a majú priamy vplyv na ľudský blahobyt a hospodársku výkonnosť našich krajín.

Hoci sa zameranie na prírodný kapitál stalo ústredným v diskusii „nad rámec HDP“, doteraz boli vytvorené iba dva ukazovatele. Najnovší, Index inkluzívneho bohatstva (IWI), ktorý publikoval Medzinárodný program ľudských dimenzií Univerzity OSN, rozlišuje medzi produkovaným, ľudským a prírodným kapitálom. V pilotnej aplikácii v 20 krajinách IWI ukazuje, že prírodný kapitál je najvýznamnejším zdrojom pre väčšinu krajín, najmä pre tie najmenej bohaté. Podobný prístup k prírodnému kapitálu prijíma aj Upravené čisté úspory (ANS) Svetovej banky, ktoré – na rozdiel od IWI – pokrývajú väčšinu krajín sveta a prezentujú údaje za dlhšie obdobie. ANS zohľadňuje vyčerpávanie prírodných zdrojov a náklady na znečistenie a vyvažuje ich oproti investíciám do ľudského kapitálu (vzdelanie) a produkovaného kapitálu, ktorý sa nepoužíva na okamžitú spotrebu. Výsledky ukazujú, že napriek pôsobivému rastu za posledné polstoročie zhoršovanie životného prostredia zrušilo globálny hospodársky rast [pozri obrázok 2].

IWI aj ANS používajú na výpočet hodnoty prírodného kapitálu peňažné jednotky. Hoci to umožňuje agregovať rôzne typy kapitálu (a tým odpočítať vyčerpávanie zdrojov a degradáciu životného prostredia od HDP), v žiadnom prípade to nie je jediný prístup. Iné ukazovatele merajú škody na životnom prostredí vo fyzikálnych jednotkách. Najznámejším z týchto ukazovateľov je nepochybne ekologická stopa, ktorú vytvára Global Footprint Network.

Posledná skupina ukazovateľov sa zameriava konkrétnejšie na blahobyt, prosperitu a šťastie. Niektoré z týchto meraní tiež využívajú subjektívne hodnotenia, zvyčajne založené na prieskumoch verejnej mienky, spolu s „tvrdými“ ekonomickými a sociálnymi údajmi, ako je to v prípade indexu lepšieho života OECD, indexu sociálneho pokroku a indexu prosperity Legatum. Ďalšie ukazovatele sa zameriavajú konkrétne na národnú úroveň, napr. kanadský index blahobytu alebo index hrubého národného šťastia Bhutánu, čo je komplexný súbor deviatich dimenzií, prvýkrát vypočítaný v roku 2008. Zaujímavým pokusom o spojenie mier blahobytu s ekologickým vplyvom je index šťastnej planéty, ktorý v roku 2006 vyvinula britská nadácia New Economics Foundation. Index dopĺňa ekologickú stopu o spokojnosť so životom a očakávanú dĺžku života. Od svojho vzniku index neustále ukazuje, že vysoká úroveň spotreby zdrojov nevedie k porovnateľným úrovniam blahobytu a že je možné dosiahnuť vysokú úroveň spokojnosti (meranú v konvenčných prieskumoch verejnej mienky) bez nadmernej spotreby prírodného kapitálu Zeme [pozri obrázok 3]. Kostarika bola označená za najúspešnejšiu krajinu v dosahovaní „šťastného“ a dlhého života bez výrazného vplyvu na zdroje planéty. Podobné výsledky dosiahla Univerzita OSN, keď revidovala svoj Index ľudského rozvoja (HDI), ktorý sa zameriava na príjem, gramotnosť a priemernú dĺžku života, a pridala ďalší parameter udržateľnosti na základe vybraných environmentálnych ukazovateľov (UNDP 2014, s. 212 a nasl.). Údaje ukázali, že krajiny ako USA a Kanada, ktoré sa tešia jednej z najvyšších úrovní ľudského rozvoja na svete, tak robia za obrovské environmentálne náklady pre seba aj pre ľudstvo. Tradične chudobná krajina, ako je Kuba, a ďalšie rozvíjajúce sa krajiny v Južnej Amerike, ako je Ekvádor, patria medzi tie, ktoré dosahujú najvyššiu úroveň ľudského rozvoja s prijateľnou a replikovateľnou ekologickou stopou.

Záver

Tento stručný prehľad trendov v alternatívnych ukazovateľoch v žiadnom prípade nie je vyčerpávajúci. Nové čísla vznikajú bezprecedentným tempom, keďže nové údaje sú sprístupnené a zdieľané po celom svete. Preskúmali sme doteraz najvýznamnejšie ukazovatele a rozdelili ich do troch voľne definovaných kategórií: pokrok, trvalo udržateľný rozvoj a blahobyt. Všetky tieto ukazovatele vykazujú podobný vzorec: nárast HDP často zodpovedal klesajúcemu blahobytu (aspoň po určitom prahu) a priniesol obrovské environmentálne a sociálne náklady. Ak sa tieto náklady zohľadnia, väčšina rastu, ktorý svet zažil od polovice 20. storočia, mizne. Zároveň tieto čísla ukazujú, že je možné dosiahnuť dobrú úroveň blahobytu a sociálneho pokroku bez ohrozenia prírodnej a sociálnej rovnováhy. Niektoré z týchto ukazovateľov sa uplatňujú v širokej škále oblastí politiky. Ukazovatele sponzorované OSN (od IWI až po HDI) boli integrované do globálnych samitov. Najmä prírodný kapitál zohráva významnú úlohu v súčasnej diskusii o cieľoch trvalo udržateľného rozvoja po roku 2015. Index GPI bol prijatý v niekoľkých štátoch USA s cieľom navrhnúť politiky lepšie prispôsobené skutočnému pokroku. Viac ako dvadsať krajín vykonalo národné preskúmania svojej ekologickej stopy.

Teraz je potrebné spoločné úsilie o využitie množstva informácií poskytovaných prostredníctvom alternatívnych ukazovateľov na nahradenie HDP ako hlavného ukazovateľa v globálnom hospodárskom riadení. Zatiaľ čo na strane merania sa zdá, že diskusia „nad rámec HDP“ dosiahla značnú úroveň sofistikovanosti, na politickej úrovni sme ešte stále nevideli ucelenú iniciatívu na prepracovanie globálnej ekonomiky na základe nového systému metrík.

Referencie

Daly, Herman E./John B. Cobb 1994 Pre spoločné dobro. Presmerovanie ekonomiky smerom ku komunite, životnému prostrediu a udržateľnej budúcnosti, 2. vydanie, Boston.

Eisner, Robert 1989: Systém účtov celkových príjmov, Chicago.

Fioramonti, Lorenzo 2013: Hrubý domáci problém. Politika skrývajúca sa za najmocnejším číslom sveta, Londýn.

Fioramonti, Lorenzo 2014: Ako čísla vládnu svetu. Využitie a zneužívanie štatistiky v globálnej politike, Londýn.

Kubiszewski, Ida/Robert Costanza/Carol Franco/Philip Lawn/John Talberth/Tim Jackson/Camille Aylmer. 2013: Viac než len HDP: Meranie a dosahovanie skutočného globálneho pokroku, in: Ekologická ekonómia, zv. 93/september, s. 57-68.

Nordhaus, William D./James Tobin 1973: Je rast zastaraný?, in: Milton Moss (ed.), Meranie ekonomickej a sociálnej výkonnosti (Štúdie o príjmoch a bohatstve, zv. 38, NBER, 1973), New York, s. 509 – 532.

Pozorovateľ OECD (Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj) 2004 – 2005: Je HDP uspokojivým ukazovateľom rastu?, č. 246 – 247, december 2004 – január 2005, Paríž (http://www.oecdobserver.org/news/archivestory.php/aid/1518/Is_GDP_a_satisfactory_measure_of_growth_.html, 11. 10. 2014).

Stiglitz, Joseph E./Amartya Sen/Jean-Paul Fitoussi 2009: Správa Komisie o meraní hospodárskej výkonnosti a sociálneho pokroku, Paríž (http://www.stiglitz-sen-fitoussi.fr/documents/rapport_anglais.pdf, 22.10.2014).

UNDP (Rozvojový program OSN) 2014: Správa o ľudskom rozvoji 2014. Udržanie ľudského pokroku: Znižovanie zraniteľností a budovanie odolnosti, New York.