Wendell Berry: Na čo sú ľudia?

Výňatok zo zbierky esejí Wendella Berryho „Na čo sú ľudia“.

ja

Milosť, ktorá je zdravím tvorov, môže byť len spoločná.
Pri liečení sa rozptýlení členovia spájajú.
V zdraví je telo milé, svätý vstupuje do sveta.

II

Úlohou liečenia je rešpektovať seba ako stvorenie, nič viac a nič menej.
Stvorenie nie je tvorcom a ani nemôže byť. Je len jedno Stvorenie a my sme jeho členmi.
Byť tvorivý znamená mať iba zdravie: udržiavať sa plne pri živote vo Stvorení, udržiavať Stvorenie plne pri živote v sebe, nanovo vidieť Stvorenie, nanovo prijímať svoj podiel na ňom.
Najkreatívnejšie diela sú všetky stratégie tohto zdravia.
Diela pýchy od samozvaných tvorcov s dôrazom na originalitu redukujú Stvorenie na novosť, slabé prekvapenia myslí neschopných čudovať sa.
V snahe o originalitu pracuje budúci tvorca sám. V osamelosti človek preberá zodpovednosť za seba, ktorú nemôže splniť.
Novinkou je druh osamelosti.

III

Existuje zlá práca pýchy. Existuje aj zlá práca zúfalstva, vykonaná zle zo zlyhania nádeje alebo vízie.
Zúfalstvo je príliš málo zodpovednosti, rovnako ako pýcha je príliš veľa.
Nekvalitná práca zúfalstva, nezmyselná práca pýchy rovnako zrádzajú Stvorenie. Sú to odpady života.
Pre zúfalstvo nie je odpustenie a pre pýchu žiadne. Kto môže v osamelosti odpustiť?

IV

Dobrá práca nájde cestu medzi pýchou a zúfalstvom.
Miluje zdravie. Uzdravuje s milosťou.
Zachováva dané, aby zostalo darom.
Tým strácame osamelosť:
spíname ruky tých, čo idú pred nami, a ruky tých, čo idú po nás;
vstupujeme do malého kruhu náručia toho druhého,
a väčší okruh milencov, ktorých ruky sú spojené do tanca,
a väčší kruh všetkých tvorov, vchádzajúcich a odchádzajúcich zo života, ktorí sa pohybujú aj v tanci, na hudbu tak jemnú a rozľahlú, že ju žiadne ucho nepočuje, iba ak ju útržky.

V
A tým vstupujeme do samoty, v ktorej strácame aj samotu.
Zo snahy zdieľať samotu môžu vzniknúť len nezhody.
Skutočná samota sa nachádza na divokých miestach, kde je človek bez ľudskej povinnosti.
Vnútorné hlasy človeka sa stávajú počuteľnými. Človek cíti príťažlivosť svojich najintímnejších zdrojov. V dôsledku toho jasnejšie reaguje na iné životy. Čím súdržnejší sa človek stáva v sebe ako stvorenie, tým plnšie vstupuje do spoločenstva všetkých stvorení.
Človek sa vracia zo samoty obťažený darmi okolností.
VI
A z tohto návratu niet úniku.
Od poriadku prírody sa vraciame k poriadku a neporiadku ľudstva.
Z väčšieho kruhu sa musíme vrátiť k menšiemu, menšiemu v rámci väčšieho a na ňom závislých.
Človek vstupuje do väčšieho kruhu ochotou byť tvorom, do menšieho tým, že sa rozhodol byť človekom.
A keď sme sa vrátili z lesa, s ľútosťou spomíname na jeho pokoj. Pre všetky stvorenia sú na mieste, teda v pokoji.
Vo svojom najnamáhavom snažení, spánku a bdenia, mŕtvi aj živí, odpočívajú.
V kruhu ľudí sme unavení úsilím a sme bez odpočinku.

VII

Poriadok je jediná možnosť odpočinku.
Uskutočnená objednávka musí hľadať danú objednávku a nájsť si v nej svoje miesto.
Pole si musí pamätať les, mesto si musí pamätať pole, aby sa koleso života otočilo a umierajúceho stretol novorodenec.
Roztrúsení členovia sa musia spojiť.
Túžba vždy dosiahne možné. Ale splniť možné znamená zväčšiť ho.
Možné, naplnené, je aktuálne vo svete, večné v mysli.
Keď vidíme prácu, ktorá sa má vykonať, kto môže pomôcť chcieť byť tým, kto to urobí?
Ale človek sa bojí, že nebude pokoja, kým sa práce nedokončia a dom nie je v poriadku, farma, mesto a všetci blízki sú v poriadku.
Ale je to pýcha, ktorá v noci bdie so svojou túžbou a svojím žiaľom.
Pracovať len na tejto práci znamená zlyhať. Niet na to pomoci. Osamelosť je jej zlyhanie.
Je to zúfalstvo, ktoré vidí zlyhanie práce vo vlastnom zlyhaní.
Toto zúfalstvo je najtrápnejšia pýcha zo všetkých.

VIII

Konečne je tu hrdosť myslieť na seba bez učiteľov.
Učitelia sú všade. To, čo sa chce, je študent.
V nevedomosti je nádej. Keby sme poznali náročnosť, nenaučili by sme sa ani tak málo.
Spoliehajte sa na nevedomosť. Je to nevedomosť, na ktorú učitelia prídu.
Čakajú, ako vždy, za okrajom svetla.

IX

Učenie netušených učiteľov patrí k úlohe a je jej nádejou.
Láska a práca priateľov a milencov patria k úlohe a sú jej zdravím.
Odpočinok a radovanie patria k úlohe a sú jej milosťou.
Nech zajtrajšok príde zajtra. Nie z vašej vôle sa dom nesie cez noc.
Poriadok je jediná možnosť odpočinku.