Osem veršov Na tréning Mysle

Poslaním Inštitútu pre všímavosť vo väzniciach je poskytovať väzňom, väzenskému personálu a dobrovoľníkom vo väzniciach najefektívnejšie nástroje založené na dôkazoch pre rehabilitáciu, sebatransformáciu a osobný a profesionálny rozvoj. Predovšetkým poskytujú a propagujú používanie overených a účinných intervencií založených na všímavosti (MBI). Ich dvojité zameranie je na transformáciu individuálnych životov, ako aj na transformáciu nápravného systému ako celku s cieľom zmierniť jeho mimoriadne deštruktívny vplyv na rodiny, komunity a celkový sociálny kapitál našej spoločnosti.

Nižšie uvedený text je k dispozícii na stiahnutie vo formáte PDF na ich webovej stránke.

Zložil budhistický majster Langri Tangpa (1054-1123), osem Verše na tréning mysle sú vysoko uctievaným textom z tradície Mahájánového lodžongu (tréningu mysle). Tieto pokyny ponúkajú základné praktiky na kultiváciu prebúdzajúcej sa mysle súcitu, múdrosti a lásky. Tento osemveršový lodžong zakotvuje samotné srdce Dharmy a odhaľuje pravú podstatu mahájánovej cesty k oslobodeniu. Dokonca aj jediný riadok tejto praxe možno vnímať ako zhrnutie celého Budhovho učenia. Pretože aj jediné vyhlásenie z tejto praxe tréningu mysle má neuveriteľnú silu pomôcť nám potlačiť naše sebecké správanie a duševné ťažkosti.

Základnou témou praxe tréningu mysle je hlboká zmena nášho základného postoja, a to ako k sebe samému, tak aj k našim blížnym, ako aj k udalostiam okolo nás. Cieľom praxe tréningu mysle je radikálna transformácia našich myšlienok, postojov a návykov. V súčasnosti máme tendenciu vážiť si blaho svojho ja na úkor všetkých ostatných. Učenie tréningu mysle nás však vyzýva, aby sme tento proces zvrátili. To zahŕňa hlboké pochopenie druhých ako skutočných priateľov a uvedomenie si, že náš skutočný nepriateľ leží v nás samých, nie vonku.

Keď praktizujeme tieto učenia lojongu v každodennom živote, trénujeme myseľ, aby prijímala realitu úplne zdravým, múdrym a súcitným spôsobom. Tieto vynikajúce praktiky nám pomáhajú očistiť našu negativitu a prebudiť srdce tým, že nám dávajú spôsob, ako premeniť nepriazeň osudu, konflikty a ťažkosti na priamu príležitosť pre duchovný rast. Týmto spôsobom, namiesto toho, aby sme vnímali ťažkých ľudí alebo nepriaznivé okolnosti v našich životoch ako prekážku, tragédiu alebo trest, teraz čelíme týmto skúsenostiam s hlbokým súcitom, múdrosťou a zručnosťou – a používame ich ako našu skutočnú prax na ceste k osvieteniu.

Prostredníctvom týchto vzácnych praktík eliminujeme našu súťaživú, sebeckú a emocionálne reaktívnu povahu, ako aj naše falošné a prehnané predstavy o sebe (tiež nazývané lipnutie na sebe a sebaláskanie). Je dôležité pochopiť, že chamtivosť, žiarlivosť, hnev, pýcha, sebectvo a pripútanosť, ktoré nám spôsobujú toľko utrpenia, sú v skutočnosti mylné vnímanie reality, nie vrodené podmienky našej mysle. Preto tieto vzácne praktiky lojongu môžu úplne očistiť naše mylné vnímanie a bludy a odhaliť prirodzenú žiarivosť, jasnosť, múdrosť a súcit našej pravej podstaty.

S úprimnou túžbou a odhodlaním dosiahnuť osvietenie pre blaho všetkých živých bytostí, ktoré sú pre dosiahnutie najvyššieho cieľa vzácnejšie ako klenot pĺňajúci priania, nech si ich vždy vážim a vážim si ich.

Verš I - Starostlivosť o druhých a ich láskavosť je zdrojom všetkého šťastia.

Uprednostňovanie seba samých pred ostatnými je zdrojom všetkého utrpenia a negatívnych podmienok na tomto svete. Preto by naše odhodlanie dosiahnuť osvietenie malo byť vždy motivované našou úprimnou túžbou slúžiť blahu všetkých živých bytostí. Dosiahnutie osvietenia je najvyšším cieľom. Naše osvietenie pochádza z kultivácie bódhičitty (prebúdzajúcej sa mysle lásky, súcitu a múdrosti). Bódhičitta vzniká z nášho najhlbšieho súcitu. Aby sme tento súcit rozvíjali a dosiahli najvyšší cieľ, potrebujeme ostatných. Týmto spôsobom sú všetky živé bytosti hlavným zdrojom nášho duchovného rozvoja a dosiahnutia najvyššieho cieľa osvietenia. Okrem toho každý z nás bol a bude v určitom okamihu zdrojom veľkej láskavosti a prospechu jeden pre druhého. Nesmierna láskavosť všetkých živých bytostí je neoddeliteľnou súčasťou našej vlastnej ľudskej existencie. Vzhľadom na to môžeme pochopiť, prečo sú živé bytosti ešte vzácnejšie ako klenot pĺňajúci priania a že by sme si ich mali vždy vážiť a vážiť si ich.

Vždy, keď som s ostatnými, nech sa považujem za najnižšieho zo všetkých a z hĺbky svojho srdca nech s úctou považujem ostatných za nadradených .

Verš 2 - Tento verš nás vyzýva, aby sme cvičili myseľ v správnej pokore, odstraňovali našu zvyčajnú aroganciu a pýchu tým, že by sme sa „považovali za najnižších zo všetkých“. To určite neznamená, že by sme sa mali podceňovať; mali by sme mať sebaúctu a sebavedomie. Skôr sa ponúka prax na skrotenie nášho prehnaného pocitu vlastnej dôležitosti a na pestovanie skutočnej pokory a úcty k ostatným. Trápenie arogancie, nadradenosti, pýchy a súťaživosti vytvára medzi ľuďmi disharmóniu a bráni nám v učení a vývoji. Preto tým, že s úctou považujeme ostatných za nadradených, stávame sa pokornejšími, jemnejšími a otvorenejšími. To prirodzene prináša harmóniu a súcit do našich vzťahov a nám umožňuje dosiahnuť skvelé vlastnosti, cnosti a duchovné realizácie.

Kiežby som vo všetkých svojich činoch dôkladne preskúmal svoj duševný stav a v momente, keď sa objaví rušivá emócia alebo negatívny postoj, keďže by to mohlo ublížiť mne aj ostatným, kiežby som sa im pevne postavil a odvrátil ich.

Verš 3 - Tento verš vyzýva k úprimnému precvičovaniu všímavosti, dôkladnému skúmaniu stavu našej mysle vo všetkých našich činoch. Prostredníctvom tejto praxe všímavosti nás učenie povzbudzuje, aby sme pevne čelili akýmkoľvek rušivým emóciám alebo negatívnym postojom a odvrátili ich hneď v momente, keď sa objavia. Dôvodom je, že naše bludy, rušivé emócie a negatívne postoje nás môžu vyprovokovať k mysleniu, rozprávaniu alebo konaniu nečestným spôsobom, ktorý môže ublížiť nám aj ostatným. Toto správanie prináša karmické následky a prehlbuje naše bludy a utrpenie. Preto by sme počas dňa, pri práci, šoférovaní, chôdzi, štúdiu, rozhovoroch s ostatnými atď., mali dôkladne skúmať stav našej mysle a srdca. Trénovaním našej mysle týmto zručným spôsobom budeme schopní pevne čeliť a odvrátiť rušivé emócie a negatívne postoje hneď, ako vzniknú, a skôr, ako získajú akýkoľvek ďalší impulz alebo silu.

Vždy, keď stretnem ľudí s nepríjemnou povahou alebo s tými, ktorých premáha negativita, bolesť či utrpenie, nech si ich vážim a starám sa o ne, akoby som našiel vzácny a ťažko dostupný poklad.

Verš 4 - Keď stretneme nepríjemných ľudí alebo tých, ktorých premáha negativita, bolesť či utrpenie, často ich radšej ignorujeme alebo sa im vyhýbame, než aby sme si ich vážili a starali sa o ne. Môžeme sa považovať za dôležitejších alebo vyvinutejších ako takéto bytosti a zvyčajne sa od nich odvraciame, pretože nechceme byť obťažovaní, zranení alebo kontaminovaní ich stavom. Tento verš navrhuje zmeniť náš obvyklý postoj sebalásky tým, že sa naučíme vážiť si takýchto ľudí a starať sa o nich, byť radostní a vďační, akoby sme našli vzácny a cenný poklad. Aby sme prekonali ilúziu a egoizmus našej sebalásky, vnímame toto stretnutie ako príležitosť slúžiť a prinášať šťastie druhým, a nie ako nepríjemnosť, ktorej sa treba vyhnúť. Týmto spôsobom sa naša sebaláskavá myseľ zmenšuje a náš súcit sa prehlbuje, aby sme prijali všetky živé bytosti bez výnimky.

Vždy, keď sa ku mne iní zo žiarlivosti správajú zle, urážajú ma, ohovárajú alebo inak nespravodlivo, nech túto porážku prijmem sám a víťazstvo ponúknem ostatným.

Verš 5 - Naučiť sa prijať stratu a porážku pre seba a ponúknuť zisk a víťazstvo druhým je samotným základom praxe bódhisattvu. Hoci sa na svetskej úrovni môže zdať, že touto praxou utrpíme stratu, praktizujúci v konečnom dôsledku získa najväčšie výhody duchovného bohatstva a cnosti. Keď sa naučíme prijať drsné alebo nespravodlivé zaobchádzanie, nemali by sme si dovoliť reagovať hnevom, správať sa na oplátku rovnakým necnostným spôsobom alebo opustiť ostatných kvôli ich činom voči nám. Toto je podstata prijatia porážky a ponúknutia víťazstva a dosiahnutie najvyššej trpezlivosti a láskavosti. Prijatím porážky a ponúknutím víťazstva druhým s čistou motiváciou úprimného súcitu ničíme nevedomosť o našej sebeláske v jej samotných koreňoch.

Keď mi niekto, komu som prospel alebo v koho som vkladal veľkú dôveru a nádej, ublíži alebo sa ku mne bezdôvodne správa zraňujúco, nech túto osobu vnímam ako svojho vzácneho učiteľa.

Verš 6 - Keď sme k ľuďom láskaví, pomáhame im, dávame im svoju dôveru a nádej, prirodzene očakávame, že sa s nami bude zaobchádzať láskavo. Keď ľudia oplácajú našu láskavosť a dôveru tým, že nám ubližujú alebo sa k nám správajú zraňujúcim spôsobom, často reagujeme hnevom, bolesťou alebo sklamaním. Po takejto skúsenosti môže byť pre nás ťažké prejaviť im svoju lásku a rešpekt. Tento typ bežnej lásky je podmienený a nečistý. Ako praktizujúci chceme prijať takúto situáciu s múdrosťou, súcitom a bezpodmienečnou láskou. Preto je nevyhnutné, aby sme mali spôsob, ako tieto ťažké skúsenosti premeniť na skutočnú cestu k osvieteniu. Aby sme to dosiahli, naučíme sa vnímať človeka, ktorý nám ubližuje alebo sa k nám správa zraňujúcim spôsobom, ako nášho vzácneho učiteľa. Tento človek sa stáva naším vzácnym učiteľom vďaka neoceniteľným lekciám dharmy, ktoré dostávame. Prostredníctvom ich láskavosti tiež dozrievame a očisťujeme svoju vlastnú negatívnu karmu, ktorá je nevyhnutným dôsledkom toho, že sme v minulosti niekomu urobili niečo podobné. Takto môžeme vidieť, ako aj naši najhorší nepriatelia môžu byť našimi najväčšími dobrodincami a vzácnymi učiteľmi.

Stručne povedané, nech priamo aj nepriamo ponúknem všetku pomoc, šťastie a úžitok všetkým bytostiam, mojim matkám, a nech tajne na seba beriem všetky ich škodlivé činy, bolesť a utrpenie.

Verš 7 – Tento verš sa vzťahuje na podstatu praxe Tong-len (Dávanie a prijímanie). Máme priamo aj nepriamo ponúkať svoju pomoc, šťastie, úžitok, zručnosti a zdroje v láskyplnej službe všetkým bytostiam, ktoré určite niekedy v minulosti boli našimi vlastnými matkami. V praxi Tong-Ien si so silným súcitom predstavujeme, ako preberáme prekážky, problémy, choroby a utrpenie druhých. Potom si predstavujeme, že im dávame všetko naše šťastie, pohodlie, lásku, cnosť, prosperitu a veľké vhľady. V tomto verši slovo „tajne“ naznačuje, že táto konkrétna prax súcitu nemusí byť vhodná alebo môže byť pre začínajúcich praktizujúcich príliš náročná. Znamená to tiež, že táto prax by sa mala vykonávať diskrétne a nemala by sa otvorene prejavovať ani o nej hovoriť s cieľom získať chválu alebo uznanie.

Kiežby som si všetky tieto praktiky zachoval nepoškvrnené škvrnami ôsmich svetských záujmov (zisk/strata, potešenie/bolesť, chvála/obviňovanie, sláva/hanba) a rozpoznaním prázdnoty a iluzórnej povahy všetkých existujúcich vecí, kiežby som bol oslobodený z otroctva pripútanosti a mylných pohľadov na realitu.

Verš 8 - Je nevyhnutné, aby naša duchovná prax nebola poškvrnená ani zafarbená ôsmimi svetskými starosťami. Napríklad, venovať sa týmto praktikám v nádeji, že budeme uznaní alebo pochválení ako vynikajúci praktik dharmy, nie je správna motivácia. Nemali by sme ani praktizovať s očakávaním, že pre seba získame niečo špeciálne alebo príjemné. Naša motivácia k praxi nesmie byť znečistená ani zakrytá svetskými starosťami a pripútanosťou. Správnou motiváciou je konať výlučne a súcitne v prospech iných bytostí. Naša prax tréningu mysle musí byť tiež zjednotená s naším priamym vnímaním konečnej pravdy – prázdnoty. Ako dosahujeme realizáciu konečnej pravdy, chápeme prázdnu, iluzórnu a nestálu povahu všetkých existujúcich vecí. S týmto uvedomením sa zmenšuje lipnutie alebo lipnutie na vonkajších javoch alebo nechanie sa nimi oklamať a my získavame oslobodenie z otroctva pripútanosti a mylných pohľadov na realitu.